|
FOTO SME - PAVOL MAJER |
"Vodné vtáky zimujúce na plochách v Bratislave ochranári počítajú raz za mesiac," hovorí Ján Dobšovič zo Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku. Chocholačky sivej narátali 258, čajky smejivej až vyše tisíc. Spolu ich je v meste podľa Dobšoviča tento rok viac ako tritisíc. Na Draždiaku žije v súčasnosti už iba jedna chocholačka. "Má evidentne zastrihnuté krídla, čo je znak, že žila v zajatí". Na Draždiaku žije tiež veľa kačíc divých a lysiek čiernych. "Najviac vodných vtákov zimuje i v prístavoch, ale i na Chorvátskom ramene, Draždiaku a Štrkovci."
Prikrmovanie vtákov je typické hlavne pre lokality, kde sa vyskytujú labute - Veľký Draždiak a Chorvátske rameno. Avšak prikrmovanie vtákov v čase keď už majú dostatok potravy nie je vhodné, v tomto čase, si totiž vtáky dokážu nájsť dostatok vhodnej potravy, vo voľnej prírode.
Populácia vrabca domového v Bratislave klesá, rovnako ako v celej Európe. "Navykli si sťahovať sa do väčších budov a nákupných centier, kde majú dostatok potravy. Pre hygienu však musia byť vyháňané," povedal Dobšovič. Hustota výskytu v Petržalke môže byť približne 80 - 90 exemplárov na 10 hektárov.
Negatívne vplývajú na populácie vodných vtákov v meste rybári. "Veľkým problémom sú zvyšky silónov s háčikmi, zaznamenali sme šesť prípadov zamotania sa do silónu alebo zapichnutie háčikov najmä do zobáka." Telo uhynutej labute ochranári našli aj priamo pod elektrickým vedením v lokalite Veľký Draždiak. "Našli sme aj tri zranené jedince kačice divej a jednu lysku čiernu, po odchyte sme niektoré z nich umiestnili do zoologickej záhrady."
Typickým mestským vtákom je holub domáci. Podľa súčtov ich v Bratislave môže byť približne 10-tisíc. Hniezdia najmä vo výklenkoch, za sochami, na stanici alebo na balkónoch či v črepníkoch. Vajíčka kladú na hniezda z niekoľkých konárikov, samička vždy znesie dve vajcia bielej farby.
V parkoch zvyknú hniezdiť havrany. "V Bratislave často zimujú, aj teraz sú tu, no v týchto dňoch už budú pomaly odlietať. Je ich tu asi 20-tisíc," povedal ochranár. Do mesta sa vrátia v novembri.
Pre vysoký výskyt slávikov je aj pomenované Slávičie údolie. "Stále sa tu vyskytuje približne 15 exemplárov, ktoré počuť ‚klokotať' hlavne v noci," hovorí o vtákoch. Slávik je sťahovavý a živí sa hmyzom.
Rozšírené sú v Bratislave aj populácie sokola myšiara. Hniezdi na panelákoch a balkónoch, živí sa hlodavcami. "Je zbytočné ich vyháňať, je to oveľa ekologickejší a ekonomickejší spôsob, ako sa zbaviť hlodavcov," radí.
Drozdy možno vidieť hlavne v parkoch a na sídliskách, hniezda si robia na nižších poschodiach domov alebo v kríkoch a na stromoch. V bratislavských lesoch žijú napríklad sovy lesné, ďatle a červienky. Na území kraja sa vyskytuje aj orol kráľovský. V zime na Dunaji vidno aj orliaky morské, ochranári pozorovali túto zimu až sedem jedincov naraz. Tento majestátny vták má rozpätie krídel až 2,4 metra.
Všetky voľne žijúce vtáky v meste sú chránené.
DOROTA KRÁKOVÁ
Chránené vtáčie územia
Na území kraja sú dve chránené vtáčie územia - Morava a Malé Karpaty. Dunajské luhy, kam patrí Hrušovská zdrž a Sysľovské polia, patria medzi navrhované chránené územia.
Hrušovská zdrž je najvýznamnejšie zimovisko vodného vtáctva na Slovensku a jedno z najvýznamnejších v strednej Európe. Hniezdi a zimuje tu približne 70-tisíc vodných vtákov. Zdrž vznikla ako funkčná súčasť vodného diela Gabčíkovo zatopením územia pod južným okrajom mesta. Leží na hlavnej migračnej trase vtákov európskeho významu, určovanej tokom Dunaja. Zdrž je však iba vodná hladina, takže vtáky tu nemajú dostatok možností na hniezdenie. (dot)
