 Potápač biely (Mergus albellus). FOTO - WWW.SVSSR.SK |
Vtáčia chrípka je už aj na Slovensku. Rizikovým je podľa odborníkov okrem hydiny vodné vtáctvo. Nákaza hrozí najmä v okolí veľkých riek, čo platí aj pre Bratislavu. "Najnebezpečnejšie je povodie Dunaja, kde sa vyskytuje veľké množstvo vodného vtáctva," povedal hovorca Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martin Chudý. Ornitológovia však vyzývajú, že nie je dôvod na strach pri kontakte s voľne žijúcimi vtákmi, vo svete totiž nebol zistený ani jeden prípad, že by sa človek nakazil vtáčou chrípkou od divožijúcich vtákov.
Práve vo Vlčom hrdle v blízkosti rieky sa 17. februára našiel uhynutý potápač biely. Je to jeden z dvoch vtákov na našom území, u ktorých sa včera potvrdila prítomnosť vírusu H5N1. Dve uhynuté labute, ktoré sa v pondelok našli vo Vrakuni, rovnako ako labuť z Dolnozemskej ulice, však na vtáčiu chrípku nezahynuli.
Na odhaľovaní rizika vtáčej chrípky pracujú okrem veterinárov aj ornitológovia a ochranári. Pomôcť môžu aj občania, ktorí sú povinní oznámiť nález mŕtveho vtáctva či podozrivej hydiny. V meste je niekoľko lokalít s vodnými plochami, kde je výskyt vtákov zvlášť častý. Okrem okolia Dunaja a jeho ramien sú to jazerá ako Štrkovecké, Zlaté Piesky, Draždiak.
Vírus medzi vtákmi sa prenáša kašľom, kýchaním a trusom. Odborníci to označujú ako oro-fekálna infekcia. V chovoch hydiny sa šíri prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom a vodou. Riziko prenosu na ľudí je podľa odborníkov nízke. Infekcia ľudí má taký prudký priebeh, že ju nemožno prehliadnuť. Na horúce linky podľa Chudého volá množstvo znepokojených ľudí, ktorí chcú ohlásiť nález uhynutých vtákov alebo sa informovať o chorobe.
Odborníci upozorňujú, že ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny, treba usmrtiť všetku hydinu v chove a zlikvidovať všetky vajcia. To isté platí pre všetok materiál a odpady, ktoré môžu byť kontaminované, a mäso z príslušného chovu. Potom sa urobí očista a dezinfekcia budov. Zároveň sa okolo infikovaného chovu určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom tri km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km. To isté sa stalo v prípade Vlčieho hrdla, ale aj Gabčíkova, kde bol prvý nález nakazeného sokola.
LINDA VASIĽOVÁ
Deväť mestských častí už zasiahloV hlavnom meste patrí do trojkilometrového ochranného pásma proti vtáčej chrípke mestská časť Podunajské Biskupice. V desaťkilometrovom pásme dohľadu sú Ružinov, Nové Mesto, Jarovce, Petržalka, Vrakuňa, Karlova Ves, Rusovce a Čunovo.
"Z Podunajských Biskupíc máme nahlásených 170 a z ostatných uvedených mestských častí spolu 253 drobnochovateľov plus zoo," povedal riaditeľ Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Miloš Mašlej. Podľa Mašleja sa najmä u starších ľudí stretávajú s nezáujmom o zmenu ustajnenia hydiny, tých upozorňujú na mimoriadnosť situácie a povinnosť dodržiavať veterinárne opatrenia.
V Podunajských Biskupiciach mali v stredu zoznam drobnochovateľov a všetkých obecný úrad osobným listom informoval o potrebe konkrétnych opatrení.
V Čunove sa prihlásilo 75 drobnochovateľov, ktorí chovajú hrabavú a vodnú hydinu, holuby či papagáje. "Naši ľudia boli pri veterinárnych kontrolách ústretoví," povedala čunovská starostka Alžbeta Broszová.
Podľa prednostu petržalského miestneho úradu Františka Gutha budú o súpise vtáctva a ďalších opatreniach Petržalčanov okamžite informovať. Takýto súpis urobili vlani v decembri a prihlásili sa len dvaja chovatelia. Nariadenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy je zverejnené na internetovej stránke ich samosprávy a chcú ho osobne doručiť najmä obyvateľom Starej Petržalky, ktorí bývajú v rodinných domoch. "Budeme ľudí upozorňovať, nemôžeme však bez príkazu vniknúť do domov a kontrolovať hydinu," povedal Guth.
Informovať chcú aj správcov obytných domov, kde môžu ľudia chovať exotické vtáky. Počítajú s tým, že súpis vtáctva bude hotový do konca týždňa. (tasr)
Najpočetnejšie druhy
vodných vtákov v meste:
čajka smejivá 1264
kačica divá 671
lyska čierna 441
chochlačka sivá 258
labuť veľká 236
Ďalšie pozorované druhy vodných vtákov na území mestapotáplica severská (Veľký Draždiak)
kormorán veľký (prístavy)
hus siatinná (Kalná)
hrdzavka potápavá (Zlaté piesky)
turpan tmavý (Zlaté piesky)
potápač biely (prístav)
sliepočka zelenonohá (prístav)
rybárik riečny
trasochvost horský a biely
volavka popolavá (prístavy
a Zlaté piesky)
Čo sa našlo v BratislaveŠtátny veterinárny ústav 20. februára vyslovil podozrenie na prítomnosť vtáčej chrípky vo vzorke. Podozrivá vzorka pochádzala od potápača bieleho, nájdeného 17. februára v časti Vlčie hrdlo, areál Slovnaftu. Na mieste prebieha prieskum - veterinári hľadajú uhynuté zvieratá a zvieratá, ktoré by javili prejavy ochorenia. Včera sa prítomnosť vírusu potvrdila.Čo robiť v prípade podozreniaAk ľudia nájdu uhynutého vtáka alebo majú podozrenie na nákazu u vlastnej hydiny, zásadou je nedotýkať sa, nevdychovať výpary. Treba dodržiavať prísnu hygienu - umyť si ruky, prípadne použiť dezinfekčný prostriedok a rúško.
Nález treba ohlásiť na telefónne číslo 0800 127 127, čo je bezplatná horúca linka ministerstva pôdohospodárstva, alebo v pracovnom čase volať na čísla veterinárnej správy 0903 223 630, 0904 010 471, 02/64 46 12 07, 0905 405 990, 02/65 42 63 20, kde je záznamník. Na internetovej stránke www.svssr.sk sa možno dozvedieť podrobné informácie o hygienických opatreniach a pokyny pre chovateľov hydiny, aby sa nákaza nešírila.
Fakty o víruse H5N1
* inkubačná doba je od niekoľkých hodín do troch dní u jednotlivých vtákov a viac ako 14 dní, ak žijú v kŕdli
* hlavnými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, hnačky, postihnutá hydina má našuchorené perie a zhromažďuje sa pod zdrojom tepla
* objavuje sa aj kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy, výtok z nosových otvorov
* vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 st. C, alebo sedem dní pri 20 stupňov, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine osem dní
* dezinfekčné prostriedky účinné proti vírusu sú lúh sodný, chlórové vápno, chloramin B a formalín
