|
V meste sú teraz dve výstavy insitného umenia. V ÚĽUV-e na Obchodnej 64 vystavuje maľby na skle Michal Škrovina a v Pálffyho paláci na Zámockej ulici Anna Ličková. |
Vo svete je čoraz väčší záujem o insitné umenie, akoby začiatok 21. storočia bol už unavený z videoprojekcií, workshopov a intelektuálne sa tváriacich inštalácií. A tak návštevníci galérií celkom radi obdivujú naivitu zobrazovania a prostú farebnosť insitných umelcov. Neprekážajú im začiatočnícke chyby ani ohraničenosť tém, ale obdivujú neškolenú pocitovú tvorbu, vyjadrenú veľmi priamočiaro.
Slovenské insitné umenie má vysokú úroveň, či už ide o zástupcov kovačickej školy alebo autorov iných oblastí. V Bratislave sú momentálne dve výstavy insitných umelcov. V ÚĽUV-e na Obchodnej 64 vystavuje pod názvom Krajina môjho detstva obrazy martinský rodák, architekt Michal Škrovina. Jeho maľby na skle sú ovplyvnené dedinským prostredím, v ktorom vyrastal. Svoj prvý obraz Madonu s dieťaťom namaľoval v roku 1973, ale odvtedy sa tematika jeho diel rozrástla - na insitné umenie, do neobvyklej šírky. Okrem sakrálnych a vidieckych výjavov nájdeme v jeho tvorbe obrazy ako Colník Rousseau maľuje (na snímke), Korčuľovanie v Benátkach, Cirkus alebo Spomienka na Teotihucan.
Medzi osobnosti insitného umenia u nás určite patrí Anna Ličková (1895 - 1975) z Čadce. Jej nedožité 110. narodeniny si všíma a oslavuje výstava v Pálffyho paláci na Zámockej ulici.
Obrazy Anny Ličkovej, ktorá začala maľovať až ako 58-ročná, majú typické insitné témy ako Dedinská idyla, Husi, Na paši, Oberačka, Pranie, Pri potoku, Rybári. Najstaršie vystavené obrazy ešte z roku 1955 sú Labutie jazero a Mačky.
Výstava Ličková & Ličková, ktorej súčasťou sú aj obrazy autorkinej vnučky Aleny Kolesárovej-Ličkovej, potrvá v Pálffyho paláci do 25. februára. (mi)
foto - archív
