Tichým a redukovaným prístupom dokáže Alfred Haidacher naplno rozohrať pochmúrny príbeh samovraha a vystupňovať napätie až k neznesiteľnosti: "Napočítam do tisíc a zabijem sa." S hlavňou pištole priloženou k spánkom potom začína odpočítavanie, ktoré sa má skončiť smrťou.
Turrini vo svojom monológu drasticky odhaľuje vnútorný svet človeka, ktorý sa odlúčil od spoločnosti. Je zlomyseľný, potom zasa zúfalý. Napokon sa divák stáva svedkom jeho sebazničenia. Režisérka Eva Schäfferová stavila na redukciu. Do deja zasahuje zriedka, čo hre očividne prospieva. Jednoduchosťou sa vyznačuje aj scénografia - iba obnažená, zo stropu visiaca žiarovka dotvára pochmúrnu osamelosť samovraha. Večer, ktorý preniká pod kožu. (k)
