Šlachta: Legislatíva je deravá

Podľa mesta by hlavný architekt nemal mať výkonnú moc, ale mal by fungovať ako "poradný orgán vo veciach územného plánovania". Súhlasíte s takýmito obmedzenými kompetenciami?

Dnes je jednoducho situácia taká. Ale svoj názor na to som už viackrát verejne vyslovil. Svoju úlohu vidím hlavne v tom, aby sa táto dnešná situácia zmenila. V zastupiteľstve je viacero architektov. Práve na nich spolieham. Môžu veci pomôcť, ale aj naopak.

Nemal by byť inštitút hlavného architekta nezávislý od magistrátu? Ak bude o obsadení postu hlavného architekta mesta rozhodovať primátor, zmení sa vôbec niečo na nekoncepčnej výstavbe Bratislavy?

Rozdiel je spôsob obsadenia a odvolávania, a kompetencie, ktoré bude hlavný architekt mať. Títo dvaja ľudia však musia spolupracovať a obidvom musí ísť o dobro mesta. Hlavný architekt musí byť predovšetkým nezávislý od politických strán. Nezávislosť od magistrátu, to je zatiaľ v našich podmienkach dosť vzdialený sen.

Hlavný architekt by mal vytvárať generely - podkladové zoznamy pre tvorbu územného plánu. Nemyslíte si, že by bolo len logické, keby bol aj zákonným ochrancom tohto plánu, ktorý k územným a stavebným konaniam formuluje záväzné stanoviská, rešpektované starostami jednotlivých mestských častí?

Presná náplň práce sa ešte len formuluje. Je tu veľmi veľa otvorených otázok či už legislatívnych, napríklad vo vzťahu k mestu, alebo vo vzťahu k mestským častiam či kompetenčných. Magistrát má dnes na rozdiel od minulosti relatívne vybudované odbory zaoberajúce sa územným plánom a rozvojom mesta. Mnohé veci si môže objednať v urbanistických ateliéroch. Všetci však cítime, že chýba čosi, čo je nad tým. Ale tiež vieme, že stanovisko je jedna vec a jeho rešpektovanie druhá - svedčí o tom rad čiernych stavieb v meste. Dúfam, že mnohé by mohol zmeniť pripravovaný zákon o Bratislave. Aj v kompetenciách a postavení hlavného architekta.

Obyvatelia mesta by od hlavného architekta očakávali predovšetkým to, že ovplyvní rôzne nekorektné praktiky investorov a bude sa zásadne vyjadrovať k problematike zelene či k ilegálnym stavbám. Budete môcť v tomto smere niečo urobiť?

Ani nový hlavný architekt nebude mať čarovný prútik. Snaha investorov bude vždy smerovať k rýchlemu návratu investícií a k zárobku. Dôležitá je však ich kultúra, proces schvaľovania, dôležité je, aby mesto malo o významných lokalitách predstavu, čo je tam dobré, možné a čo nie. Ak mesto predáva pozemky, musí zároveň položiť podmienku, čo tam môže a čo nemôže byť postavené. Vyjadrovať sa k ilegálnym stavbám je už neskoro. Nesmieme dovoliť, aby vznikali. A keď, tak by stačilo zbúrať jednu. Tých 'noviniek' je viac. Určite je to dvojveža pri Auparku, ktorá vzniká v rozpore s akoukoľvek kultúrnosťou. Má však stavebné povolenie. Verejnosť sa pýta a musí dostať odpoveď, kto je za vydanie tohto povolenia zodpovedný.

Bratislava mala naposledy hlavného architekta mesta ešte pred rokom 1994. Po toľkých rokoch sa v rozvoji mesta veľa zmenilo. Čo je podľa vás najhorším prejavom nekoncepčného stavania v Bratislave?

Pred rokom 1994 nebol hlavný architekt taký dôležitý. Dôležitejší bol Útvar hlavného architekta, kde sa tvorili koncepcie, smerný územný plán, stanoviská, regulatívy atď. Boli tam podkladové materiály, ktoré sa zhromažďovali 40 rokov. Toto všetko je dnes preč, a to vytvára novú situáciu. Čo je na nej zlé, to nie sú ako huby po daždi rastúce vežové domy. Zlé je, že neexistujú pravidlá, že legislatíva je deravá, že arogantnosť investorov a tlak ich peňazí valcuje hodnoty, ktoré sa nenávratne strácajú. Napraviť to ťažko môže jednotlivec, môže to však mesto a štát, keď bude známa 'politická vôľa'.

Do konkurzu na post bolo prihlásených deväť adeptov, ich mená neboli zverejnené. Vy ste boli členom výberovej komisie. Prezradíte, ktorí architekti to boli?

Je to kompetencia magistrátu ako vypisovateľa, osobne nevidím dôvod na utajovanie.

Ako dlho by podľa vás mal hlavný architekt zastávať svoj úrad? Ako dlho ste vy ochotný ním byť?

Dnes je zakotvených šesť rokov. Môže to byť viac i menej. Vo svete je to tak i tak. Niekde iba tri roky, niekde šesť rokov. Plánovanie mesta je vec dlhodobá, preto je dôležité, aby tento človek bol perspektívny. U nás je však dnes situácia trochu atypická. Treba vybudovať či vybojovať predovšetkým pozíciu hlavného architekta. Ak sa mi to podarí za 2 či 3 roky, budem považovať svoju úlohu za splnenú. A za tie tri roky tu musí paralelne vyrásť perspektívny človek, ktorý tu bude potom aspoň tých šesť rokov.