"Povolenie výstavby využíva súčasné legislatívne vákuum, keď nie je schválený územný plán," tvrdia vo svojom vyhlásení architekti. Argumentujú aj tým, že stavba sa síce realizuje na základe súhlasného stanoviska petržalského stavebného úradu, ale stanovisko magistrátu mesta bolo negatívne.
Na otázku, prečo si architekti všimli projekt a vystúpili proti nemu až teraz, keď má platné stavebné povolenie a už vyše mesiaca sa na stavbe pracuje, prezident Spolku architektov Slovenska Štefan Šlachta odpovedal, že sa o nej dozvedel až z tlače. "Všimol som si, že sa na parkovisku bude niečo stavať, ale naozaj som neočakával, že dvadsaťposchodová budova," povedal.
Zámer Auparku však vyvolal viacero reakcií už pred dvoma rokmi. Svoje negatívne stanovisko vtedy zverejnili ochranári a mestská časť Petržalka. Neskôr však územné rozhodnutie na stavbu petržalský stavebný úrad vydal a napriek počiatočným medializovaným protestom proti tejto výstavbe ho podpísal exstarosta Vladimír Bajan.
S umiestnením tejto stavby nesúhlasilo mesto, ktoré sa proti územnému rozhodnutiu odvolalo na Krajský stavebný úrad. Ten však v septembri minulého roka odvolanie zamietol. Projekt prešiel aj vyhodnotením ministerstva životného prostredia ako prijateľný z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Reakcie obyvateľov Petržalky boli rôzne, niektorí boli proti výstavbe, ale iní považovali expandovanie Auparku za pozitívne pre zviditeľnenie mestskej časti.
Architekti tvrdia, že budova negatívne zasiahne do panorámy mesta a žiadajú upraviť jej výšku. "Obraz mesta a výnimočná bratislavská situácia s hradným návrším nad Dunajom je fenoménom európskeho významu. Výšková budova v tejto polohe likviduje architektonické a urbanistické hodnoty Nového mosta, opticky neguje dóm a svojím rozmerom a hmotou konkuruje hradu. Negatívne ovplyvní aj Sad Janka Kráľa."
Je to teda zároveň aj ďalší problém (po kauze Šancová), spôsobený absenciou plánu, ktorý by určoval a reguloval výstavbu budov v meste z hľadiska výšky. Existujú len obmedzenia v náletových kužeľoch pre lietadlá nalietavajúce a vzlietajúce z bratislavského letiska a v pamiatkovo chránených zónach. Sú to však len obmedzenia technického charakteru, nie pravidlá z hľadiska architektúry mesta.
Proti stavbe veže Auparku pred dvoma týždňami opätovne protestovali ochranári a zástupcovia občanov nespokojných s výstavbou v tesnej blízkosti sadu. "Dĺžka tieňa výškovej budovy Auparku bude o takomto čase (február, 15.00) 560 metrov," uviedla Elena Pätoprstá, ktorá zastupuje petičný výbor občanov.
Ochranári sa v súvislosti s plánovanou výstavbou okolo parku obávajú, že sa význam jeho revitalizácie, na ktorú získala Petržalka 20 miliónov z eurofondov, stratí. "Budeme žiadať moratórium na stavby v tesnom okolí sadu," povedala Katarína Šimončičová z mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Ak sa totiž zrealizujú plány investorov, sad by mal byť obkľúčený výškovými budovami. Okrem 20-poschodovej veže Auparku majú stáť z druhej strany 30- a vyše 20-poschodové hotely.
