
Irena Hrubíková šije lamačské kroje a stará sa o tie staré. Na kreslo naaranžovala dievčenský kroj a v rukách drží tamer 120-ročnú chlapčenskú krojovú košeľu. FOTO SME – ANDREA HAJDÚCHOVÁ
A tak začala obchádzať ženy, zbierať posledné kúsky krojov a postupne ich aj šiť. „Je to drina, za tým je kopa roboty aj peňazí do toho veľa išlo, ale robím to pre všetkých Lamačanov. Viete, aká je to krása, keď ide procesia na Božie telo cez celú dedinu? Dedina je samá zeleň, štyri oltáre na uliciach, hrá vajnorská muzika. Som taká šťastná, keď tú krásu vidím,“ hovorí.
Sedemdesiatnička Irena Hrubíková našla na povalách historické kusy – napríklad viac ako storočné košele z chlapčenských krojov, osemdesiatročné sukne a ďalšie časti krojov. Na štyridsiate výročie vysviacky v roku 1991 mohla vďaka darkyniam Márii Kompaníkovej, Amálii Mikletičovej, Marke Murdokovej, Agneške Kralovičovej a Pavle Boskovičovej obliecť do kroja štyri dievčence a jedného mládenca. O desať rokov neskôr, na päťdesiate výročie, už obliekla do kroja šestnásť mladých Lamačanov. Kroje pre nich ušila sama. „Hotové umenie to bolo, ale teraz je to na jednotku, som rada, že sa to ľuďom ľúbi.“
Krojom, naškrobeným sukniciam a mašliam vyhradila doma dve skrine. Na cirkevné sviatky alebo keď ju požiada miestny úrad, kroje vytiahne a oblečie mládež. „Zo mňa tečie, kým to všetko poobliekam. Ale potom je to krásne, keď mládež z môjho dvora vyjde. A keď sa slávnosť skončí, prídu sem, pohostím ich, u mňa sa spieva.“
Jedna dievčina a mládenec, ktorých obliekala, sa dokonca neskôr zobrali, zblížili sa vďaka jej krojom a v nich sa fotografovali aj na svadobné oznámenie.
Irena Hrubíková je rodená Lamačanka, ako hovorí „sme 400-roční Lamačania“. Narodil sa tu už jej pradedo. Ešte v mladosti si po Lamači sama vykračovala v kroji. Šitie jej nerobí problémy: „Sme krajčírska dynastia, šila babka, mama a šijú aj moje dcéry.“ Jedno z jej piatich detí, dcéra Eleónora, má dnes v Petržalke krajčírsky salón, v roku 1989 bola historicky druhou osobou, ktorá si po páde komunistického režimu vybavila živnosť. Len vnučka zlomila tradíciu, je učiteľkou spoločenských tancov. Irena Hrubíková šije kroje, oblečenie pre farárov a občas niečo opraví Lamačanom. „Ľudia si dnes už nedávajú šiť. Kupujú v butikoch a na trhu všelijaké klumprty a potom prídu, aby som im ich zúžila, alebo skrátila.“
Autor: ANDREA HAJDÚCHOVÁhajduchova@sme.sk