Jana Bartková denne lezie na strechu Prírodovedeckej fakulty k peľovému lapaču. FOTO SME – PAVOL MAJER
Radosť z nastupujúcej jari mnohým kalí vidina rozkvitnutých stromov, tráv a burín. A s nimi prichádzajúcej alergickej nádchy. Až štvrtinu populácie trápi táto nepríjemná choroba s večne slziacimi očami, svrbiacimi sliznicami a nezastaviteľným tečením z nosa. Kto chodí k alergológovi, vie, aké lieky môžu jeho trápenie utlmiť. V prílohe Bratislava chceme alergikom pomôcť tým, že budeme pravidelne raz za týždeň uverejňovať informáciu o peľovej situácii. Keď človek vie, že jeho alergénov lieta vzduchom čoraz viac, načas zostane doma, alebo si vyberie na relax radšej nejakú výstavu ako prechádzku „zamorenou“ lúkou.
Na streche Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline je jeden zo štyroch slovenských peľových lapačov, ktoré monitorujú množstvo peľu v ovzduší. Do výšky 15 metrov nad zemou každý deň lezie RNDr. Jana Bartková, aby potom pod mikroskopom spočítala, aké množstvo ktorých peľových zŕn v Bratislave práve lieta.
Peľový lapač je volumetrický prístroj, do ktorého sa vzduch nasáva úzkou štrbinou rýchlosťou 10 litrov za minútu. Vnútri prístroja je kotúč, ktorý sa otáča rýchlosťou dva milimetre za hodinu, o 360 stupňov sa otočí za týždeň. Na plášť kotúča sa upevňuje priesvitná páska pokrytá lepiacou hmotou (napr. vazelínou), na ktorej sa zachytia peľové zrná obsiahnuté vo vzduchu nasávanom do prístroja.
„Páska sa vymieňa raz za týždeň a v laboratóriu sa rozstrihá na diely, ktoré zodpovedajú posunu kotúča za 24 hodín. Z jednotlivých úsekov pásky sa pripravia preparáty s obsahom optického média a farbiva, ktoré sa vyhodnocujú mikroskopicky. Zaznamenávajú sa nielen typy peľových zŕn, ale aj ich množstvo,“ hovorí Jana Bartková. Výstupné údaje vo forme koncentrácie peľových zŕn v jednom metri kubickom vzduchu podávajú čitateľovi obraz o alergénnom potenciáli ovzdušia a rozsahu alergických reakcií, ktoré môže vyvolať.
„Výskumy potvrdili, že už päť peľových zŕn v metri kubickom vzduchu môže spôsobiť príznaky peľovej alergie. Podľa koncentrácie peľu v ovzduší sa dá zistiť, v akom štádiu kvitnutia sa jednotlivé rastlinné druhy nachádzajú a z toho vyplývajúce riziká pre alergikov. To znamená, či iba začínajú kvitnúť prví jedinci druhu, či je aspoň polovica druhovej populácie rozkvitnutá, alebo či kvitne prevažná väčšina populácie. Na základe týchto poznatkov možno v dostatočnom časovom predstihu poskytovať alergikom a lekárom alergológom adekvátne údaje o peľovej situácii,“ hovorí RNDr. Bartková. (br)
