Ropa, ktorá znečistila pôdu po bombardovaní bývalej rafinérie Apollo za druhej svetovej vojny, je podľa odhadov generálneho investora sanácie spoločnosti Metro už spolovice odčerpaná. S odčerpávaním ropy sa začalo v júli minulého roku, práce by mali byť hotové do konca roka 2007.
Rafinéria stála v ústí dnešného Mosta Apollo, po bombardovaní v roku 1944 došlo k rozsiahlemu znečisteniu pôdy a podzemnej vody. S odsávaním ropy sa začalo v súvislosti s výstavbou Mosta Apollo. Taktiež obyvatelia z neďalekej vilovej štvrte na Mlynských nivách sa sťažovali, že úžitková voda je často znečistená a rastlinám v záhradách sa veľmi nedarí. Postihnuté územie je v priemyselnej zóne od Pribinovej ulice až po Mlynské nivy. Do konca roka 2005 sa podarilo odčerpať 2469 metrov kubických ropných látok. Znečistenie sa znížilo predovšetkým v oblasti Chalupkovej, Landererovej a Košickej ulice. Projekt počíta s celkovými nákladmi 412 miliónov.
Nezastavaný pozemok pod bývalou rafinériou Apollo patrí sčasti štátu a mestu. Mesto zatiaľ pozemky neplánuje predať, hoci v okolí sa plánuje intenzívna výstavba. Nový územný plán, ktorý by mal byť schválený na konci marca, však predpokladá, že aj na tomto území sa bude mesto ďalej rozvíjať.
"Predpokladá sa, že zástavba nadviaže na projekty v lokalite Mlynské Nivy, Karadžičova ulica a zóna Pribinova. Atraktívne sú najmä polyfunkčné projekty, predpokladáme, že tam bude bytová, obchodná, administratívna aj voľnočasová zástavba," vyjadril sa hovorca primátora Milan Vajda.
Lokalita okolo Mosta Apollo je zatiaľ veľkým staveniskom. Nedostavaná je budova nového SND, budovu Pressburgcentra rekonštruuje spoločnosť J&T, zanedbaná je budova starého prístavu. V zóne Pribinova v blízkosti Mosta Apollo plánuje spoločnosť Ballymore Properties vybudovať nové mestské centrum. Mali by tu vzniknúť kancelárske a luxusné obytné priestory s výhľadom na Dunaj, obchody či gastronomické zariadenia.
História rafinérie Apollo
Rafinériu, svojho času jednu z najväčších v Európe, postavili v roku 1895. Pracovalo tu vyše päťsto ľudí. V čase svojho najväčšieho rozmachu v medzivojnovom období vlastnila továreň ropné polia, tankové lode, cisternový park a sieť čerpacích staníc. Počas druhej svetovej vojny začlenili výrobne spoločnosti Apollo do nemeckého koncernu I. G. Farben. Na sklonku vojny sa továreň stala strategickým cieľom spojeneckých bombardérov. V júni 1944 zničili americké lietadlá 80 percent rafinérie, o život prišli stovky robotníkov. Ropné produkty sa tu vyrábali aj po vojne, ale nikdy už nie v predvojnovom rozsahu. Fabrika definitívne ukončila svoju činnosť v roku 1963.
Autor: mk, ena
