Maškary mali v Stoke posledné blues

na diskusie za stolom ako na tanec. Bál bol smutno-veselý, keďže Stoka v marci končí svoju činnosť a musí sa zo svojich priestorov vysťahovať.

Maškarný bál a blues nie je až taká nezvyklá kombinácia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prezident Slovenskej bluesovej spoločnosti Ján Litecký-Šveda hovorí, že už koncom 70. rokov sa v Lamači organizovali džezové karnevaly. "Boli to veselé nekonvenčné akcie, kde bolo veľa protikomunistických vtipkovaní, masiek. Napríklad jeden chlapík došiel v policajnej uniforme s maskou King-Konga," hovorí Litecký-Šveda. Sám Šveda do Stoky prišiel prezlečený za elegantného pána podľa svojich slov za "veterána zo Salon Doré", teda zlatého salónu.

Masiek nebolo na bále veľa, ale hneď niekoľko ich bolo pri jednom stole. "Masky sme priniesli také, čo vychádzajú priamo z duše, zo srdca - samé potvory," smeje sa Gabi Tátošová. "Je tu dobrá partia, dobrá hudba, poznám tu kopu ľudí, je tu neviazaná zábava. A kde už dneska človek môže ísť v kostýme!" zveril sa nám mladý muž v brnení. "Masky sme si nedoniesli, lebo sme dosť dobré masky aj bez toho," myslela si Ella Gernerová. Bluesový gitarista Laco Gomboš prišiel prezlečený tiež len sám za seba. "Keď má človek dobrú masku, musí sa vedieť dobre zapísať v spoločnosti. Keď má napríklad niekto masku, že môže byť minister financií, tak sa volá Mikloš. Keď má niekto masku, že môže byť, čo ja viem, bluesový gitarista, tak môže ísť akurát na maškarný ples do Stoky."

Väčšina návštevníkov maškarného bálu pravidelne chodievala na bluesové pondelky v Stoke, ktoré boli unikátne tým, že tu okrem známych hudobníkov hrávali aj začiatočníci. Maškarný bál bol jednou z posledných akcií v Stoke, na konci marca sa musí divadlo vysťahovať.

"Moc je úzkoprsá, hlúpa a brutálna. Kedysi to bola moc straníckych knižiek, teraz sú to v podstate tí istí ľudia, akurát je to moc peňazí, ktoré si porozdeľovali. Menšinové žánre a nekonvenčné divadlá, ako je Stoka, nemajú šancu," myslí si Litecký-Šveda.

ELA NAHÁLKOVÁ