Zvyčajne sa na prokuratúre rady kvôli výpisu z registra trestov netvoria. V týchto dňoch však ľudia musia čakať aj niekoľko hodín. FOTO SME – PAVOL MAJER
Prečo?
„Aj preto, že tie, ktoré v Bratislave môžeme vidieť, sú úplne komerčné. Niektorí návrhári chcú v prvom rade predať čosi, čo predstavujú ako módny trend, ale nevytvárajú žiadny vlastný štýl. Chýba tu prezentácia osobitého módneho rukopisu tvorcov, špecifický pohľad na módu jednotlivého návrhára. Mnohí pozerajú najmä na obsah svojej peňaženky, snažia sa ponúkať to, čo sa bude kupovať, preto splývajú so širokou priemernosťou.“
Ako sa obliekajú Bratislavčanky?
„Majú dobrý vkus a dokážu sa dobre obliekať, ale ponuka v obchodoch im mnoho možností nedáva. Uniformita obliekania je veľká. Človek má pomaly pocit, že vidí stále tú istú ženu v tom istom oblečení. Mladé dievčatá dnes o seba oveľa viac dbajú, preto by mali prestať míňať peniaze na vnucované zbytočnosti a mali by účelovo budovať svoj šatník, nie podliehať obchodníkom v Auparku, Poluse a podobne.“
Narodili ste sa v Bratislave, čo sa vám tu nepáči?
„Nebaví ma najmä to, že nemám kde parkovať a keď parkujem, za množstvo peňazí mi nepoprajú ani dobrý deň, ani sa neusmejú. A hnevajú ma odťahové služby.“
A čo na nej máte rada?
„Bratislavu milujem, som na ňu pyšnejšia a pyšnejšia napriek tomu, že ešte nedospela do stredoeurópskeho rozmeru. Je však stále krajšia. Teší ma, že som so svojou galériou v Starom Meste súčasťou tejto krásy. Teším sa zo Silvestrov na Hlavnom námestí, na ktoré pravidelne chodím. Rada sa túlam Bratislavou, rada chodím do kníhkupectiev, do rôznych obchodíkov. Teším sa z pozitívnych novôt, napríklad, že divadlo Astorka má nové priestory. Pre mňa sú to nenahraditeľné chvíle – byť v divadle, vidieť Anku Šiškovú, Zuzku Kronerovú či Borisa Farkaša. Som rada s ľuďmi, rada sa stretám, komunikujem, som rada súčasťou bratislavského kultúrneho života. Trápi ma však ľudská závisť.“
(mi)
