 Vpredu s loptou Sparťan Braine, za ním v drese Slávie Štefan Čambal. FOTO - ARCHÍV |
Prvým Slovákom a Bratislavčanom, ktorý si zahral na majstrovstvách sveta, bol Štefan Čambal. Narodil sa 16. decembra 1908, zomrel 18. júla 1990. Jedinečný stratég a skvelý taktik, ktorý bol plných šesť rokov oporou čs. reprezentačného mužstva. Začínal ako 13-ročný v bratislavskom SC Donaustadt, teda v nemeckom klube. V roku 1923 prestúpil do SC Ligeti, pre zmenu do maďarského klubu. V 1. ČsŠK však čoskoro vypátrali jeho slovenský pôvod a tak sa v roku 1927, keď sa rozrastali slovenské kluby, objavil v jeho drese. Hneď prispel k prvému titulu svojho mužstva a stal sa amatérskym majstrom ČSR. S hviezdou, päťuhoľníkom a dvojkrížom na drese odohral viac než 150 zápasov. Slávnemu Newcastle United dal v máji 1929 pri senzačnom víťazstve 8:1 v Petržalke tri góly. Vtedajší útok je dodnes ozdobou našej histórie: Šoral, Bulla, Priboj, Čambal, Uher. V tom istom roku ho povolali na vojenčinu do Litoměříc a to využili v neďalekom Teplitzeri FK a hneď ho získali. Dva roky hrával uprostred obrany a na ďalších šesť si ho vyhliadli vo vtedy hádam najlepšom klube strednej Európy v Slavii Praha. Tam dosiahol svoj vrchol, odohral v jej farbách takmer 300 zápasov.
Z úspešného hráča úspešný tréner
Dostať sa vtedy do reprezentačného mužstva ČSR medzi najlepších hráčov Slavie a Sparty bolo priam zázrakom. Jemu sa to podarilo, reprezentoval 21-krát (1932 - 35). Neraz čítal v novinách, že vtedajšie esá, napríklad Šindelár, Meazza či Sárosi sklamali, no pravdou bolo, že ich ustrážil a prakticky vygumoval slovenský obranca. Bol oporou vtedajšieho reprezentačného mužstva aj na majstrovstvách sveta 1934 v Taliansku, kde hral aj vo finále a priniesol si striebornú medailu.
Bol prvý, čo sa dostal do Česka, prvý čo hral na MS a prvý, ktorý získal striebornú medailu. Zaradili ho aj do najlepšej jedenástky MS. Písali o ňom, že mal schopnosti urobiť z chaosu na trávniku poriadok. Spomínala sa vždy jeho všadeprítomnosť, neúnavnosť, patrilo mu celé ihrisko, každá lopta. Hneď ako skončil s aktívnou činnosťou v Zlíne (1940), stal sa trénerom.
Usadil sa v Česku, dlho pôsobil v Partizánskom a ŠK Baťovany priviedol do ligy. Potom po vojne prešiel do Vítkovíc, Brna, Liberca i Prahy, kde doviedol do najvyššej súťaže tamojší klub Tankista. Opäť sa vrátil na Slovensko a trénoval Lokomotívu Košice, neskôr v berlínskom Vorwärtse získal titul majstra NDR, odišiel aj do FC Sydney v Austrálii, vrátil sa do Trenčína i do pražskej Sparty, a zverili mu aj vedenie čs. reprezentačného mužstva (1949). Viedol aj Marku, Pokorného, Klimeka, Šimanského, Preisa, Pažického, ale aj Bicana.
Vážil si účinkovanie v Slavii Praha i striebro z MS, no najradšej rozprával o roku 1933, keď ČSR vyhrala vo Viedni nad štyri roky neprekonaným Wunderteamom Rakúska 2:1. On bol spolu s Košťálkom a Madelonom vodcom zálohy, ktorú označili za hlavného strojcu tejto európskej senzácie.
