Redukciu pamiatkovej zóny schválil minister kultúry František Tóth v októbri. Kalvária i Horský park z nej vypadli spolu s časťou Mudroňovej ulice a okolia, územím pri Lovinského ulici a časťou mesta po Trnavské mýto.
Zúženie pamiatkovej zóny a vypadnutie oboch lokalít z nej kritizovali nedávno mnohí umelci a environmentalisti, združení v platforme mimovládnych organizácií Ekofórum.
"Z hľadiska pamiatkovej ochrany nevykazujú tieto územia také hodnoty, aby museli byť chránené pamiatkovou zónou," povedal Vladimír Červenák, zastupujúci generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry.
Podľa neho, rovnako ako podľa Kataríny Betkovej, riaditeľky odboru ochrany pamiatkového fondu, obe lokality sú stále chránené. Kým zóna nebola zredukovaná, Horský park i Kalvária teda boli chránené dvojnásobne.
Teraz je Kalvária chránená ochranným pásmom Slavína, ktoré je v okolí národnej kultúrnej pamiatky vyhlásené od 90. rokov. Jeho hranice siahajú až po Červený kríž, koniec Horského parku a Pražskú ulicu. V niektorých oblastiach nadväzuje na zúženú pamiatkovú zónu.
Podľa Viery Dvořákovej z Pamiatkového úradu posudzujú krajskí pamiatkari, v akom rozsahu sa tu v prípade záujmu bude stavať, pretože zákon to napriek ochrannému pásmu nezakazuje. "Aj v rezervácii je táto možnosť," pripomenula Dvořáková.
Ako však povedala, rozhodovanie o výstavbe a ochrane lokality by malo byť v kompetencii obce, nie pamiatkarov. "Pamiatková ochrana neznamená zastavenie života," povedala.
Ochranné pásmo Slavína prakticky znamená, že pri výstavbe v ňom nesmú byť zatienené priehľady a pohľady naň, teda sa tu nesmú stavať nadrozmerné objekty, ani čo sa týka pôdorysnej plochy, ani podlažnosti. "V rámci tohto ochranného pásma je ako dominanta uvádzaný aj kostol Kalvária, ktorý nesmie byť zastavaný ani obostavaný," hovorí Betková.
Horský park je v súčasnosti chránený vďaka zákonu o ochrane prírody a krajiny, platí tu štvrtý stupeň ochrany z piatich. "Minulý rok tu prebehla krajská revízia, park je v uspokojivom stave, neuvažuje sa o zmenšení ochrany. Nezaznamenali sme žiadne zásahy, ktorými by bol predmet ochrany narušený," povedala Dagmar Boršošová, vedúca odboru ochrany krajiny krajského úradu životného prostredia.
Čo sa týka problémov výstavby v lokalite, riešili sa separátne. Podľa Boršošovej však na tomto území neprichádza výstavba domu alebo obytného objektu do úvahy. Ako povedala, o tom je irelevantné sa vôbec baviť.
Horský park patrí obci, teda mestu, a na akýkoľvek zásah, i v prípade, že sa tu rozhodne vybudovať oddychovú zónu, potrebuje súhlas krajského úradu životného prostredia. Aby ju úrad povolil, musí byť podľa Boršošovej na to dôvod.
Za jedinú horzbu považuje vedúca odboru ochrany krajiny možnosť odpredania obecného majetku do rúk súkromníkov.
"Budúcnosť Horského parku momentálne stojí a padá na meste," myslí si tiež Katarína Šimončičová z mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Chránený je nielen zákonom o ochrane prírody a krajiny, ale aj územným plánom. Ten sa však môže meniť. Nateraz je v ňom oblasť definovaná ako zeleň.
V rámci Kalvárie i Horského parku sa nachádzajú viaceré národné kultúrne pamiatky, ktoré sú chránené samostatne, napríklad plastika Krista pri vrcholovom zastavení na Kalvárii či pamätník francúzskych partizánov na Murmanskej výšine, Riegeleho objekty alebo prímestská vila Eleonórin dvor v Horskom parku.
Podľa Betkovej je ministerstvo kultúry v každom prípade otvorené vecnej diskusii a nebráni sa podnetom na vyhlásenie Horského parku za národnú kultúrnu pamiatku.
