Prvý most cez Dunaj - Most Františka Jozefa. Na jar 1945 ho ustupujúce nemecká vojská vyhodili do vzduchu. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Prvý pevný most cez Dunaj - Most Františka Jozefa - spadá pod správu štátnych železníc. Spája Námestie kráľa Ondreja (Štúrovo námestie) s Petržalkou, respektíve s hradskou Hainburg - Viedeň. Prešporok stáročia túžil po takomto moste, lebo pontónové, kyvadlové a člnové mosty, po ktorých sa dovtedy prechádzalo cez Dunaj, nemohli pri veľkej vode či za zimných podmienok zabezpečiť nerušenú premávku.
Most dokončili v roku 1890
Už v roku 1838, keď sa schválila stavba železnice Viedeň - GyŚr, bola reč o premostení Dunaja pri Prešporku, no železničnú trať viedli po ľavej strane Dunaja až po Budapešť, stavba mosta teda nebola nevyhnutná. Až neskôr, keď Považská železničná spoločnosť chcela predĺžiť trať z Prešporka po Šopron, realizácia starého plánu začala opäť súriť. Projekt mosta bol už hotový, lenže v roku 1873 prišla do toho finančná kríza, železničná spoločnosť skrachovala a s ňou padla aj výstavba mosta.
V dôsledku poštátnenia západouhorskej železničnej siete a trate Budapešť - Pécs vznikli v Zadunajsku lokálne trate, a tie sa vehementne dožadovali výstavby pevného mosta v Prešporku. Uhorský snem v roku 1889 odhlasoval na stavbu mosta dotáciu 200 000 zlatých ročne na dobu desať rokov a občania slobodného kráľovského mesta Prešporka sa 5. novembra 1888 zriekli svojho starého práva mostného mýta v prospech štátu.
Spoločné želanie sa stalo skutočnosťou v roku 1890. Tvorcom mosta bol minister obchodu a dopravy G. Baross. Stavebný podnikateľ inžinier František Salezský Cathry začal stavbu 12. augusta 1889 a dokončil ju 30. decembra 1890. Nové dielo osobne otvorilo jeho veličenstvo František Jozef I. za účasti významných hodnostárov. Most teda právom nosí meno nášho najvyššieho panovníka.
Stál 1 780 000 zlatých
Jeho piliere sú vytesané z kameňa z Devínskej Novej Vsi. Má päť hlavných a dva bočné otvory, 6,5 metra širokú vozovku, 3 metre široký chodník pre chodcov a pás pre železničnú dopravu s vnútornou šírkou 4,4 metra. Vozovka je vydláždená impregnovanými drevenými kockami, chodník pre chodcov dubovými doskami.
Most je dlhý 458,4 metra, vysoký 13,45 metra (od nulového bodu prešporského vodočetu), plavebné otvory sú široké 88,4 metra. Estakády stoja na betónových poliach, založených na nosnej vrstve štrku, nábrežný pilier na prešporskom brehu spočíva na zrubových pilótach. Za estakádami stoja na oboch brehoch murované colnice.
Horná konštrukcia, spočívajúca na štyroch riečnych pilieroch, na dvoch pobrežných a na dvoch estakádach, je zhotovená, s výnimkou liatinových, prípadne oceľových dielov, z valcovaného železa.
Celkové náklady na stavbu boli 1 780 000 zlatých. Neporovnateľné s touto veľkou sumou sú však výhody, ktoré priniesol most tak štátu, ako aj mestu. Most oživuje hospodársky, dopravný a obchodný ruch, vnáša doň vždy nové a nové podnety.
Navyše úplne zmenil tvárnosť celej mestskej časti. Pekná Barossova (Štúrova) ulica, vynikajúca regulácia rieky, značné rozšírenie stavebných parciel na nábreží a zvýšenie ich ceny, vznik zimného prístavu, rozkvet mestského továrenského komplexu, hospodárske zisky a zabezpečenie zadunajského vidieka - to všetko priniesol nový most.
Ulice a námestia Bratislavy - Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
(Nabudúce Šafárikovo námestie.)
