
Deti pri mori (1930)

Letné ráno (1930)

Slovenská nevesta (1949). FOTO SME - PAVOL MAJER
Koncom minulého týždňa v Esterházyho paláci v SNG otvorili výstavu Fulla 2002 venovanú stému výročiu narodenia klasika slovenskej maliarskej moderny. Koncepcia Kataríny Bajcurovej predstavuje umelcove dielo v celej jeho mnohostrannosti, dielo, ktoré dodnes očarúva a stále má umeleckú, výrazovú a výpovednú silu.
Ľudovít Fulla patril k slovenským umelcom, ktorí nadväzovali na západoeurópske umenie a brali si ponaučenie z nových prúdov a hnutí – kubizmu, fauvizmu, expresionizmu a zároveň sa pridŕžali našej tradície a vracali sa k ľudovému výtvarnému prejavu ako základu svojej tvorby. Fulla sa tak zaradil k umelcom ako Martin Benka, Janko Alexy, Miloš Bazovský a Mikuláš Galanda.
Výstava v návštevníkovi vzbudzuje pocit, že Fulla je medzi nami stále prítomný, „súčasný“. Aj keď prostredníctvom obrazov vnímame zložitosť a paradoxy doby, v ktorej tvoril – od odporu proti fašizmu až po zideologizované umenie socialistického realizmu, vnímame aj vnútornú zrelosť umelca, ktorý prikladá štetec na plátno bez výtvarného i ľudského formalizmu. Preto Fulla zostáva „náš“. Jeho korene sú prerastené s našimi a zároveň obrastajú svet. V tom tkvie vnútorná podstata jeho diela a je dobré, že súčasní výtvarní teoretici pohľad naňho oprášili a začali ho interpretovať novým spôsobom.
Fullove obrazy, plné vnútorného poriadku a harmónie tvarov i farieb sú jedinečné a vzácne od študijných kresieb až po monumentálne olejomaľby. Ich jedinečnosť spočíva najmä v spôsobe, akým spája vplyvy prichádzajúce z európskeho avantgardného maliarstva so slovenským ľudovým umením.
Paul Klee, tento nemecký zázrak – zomrel, keď mal Fulla tridsaťosem rokov, akoby mu venoval sklon k uzavretej kompozícii kresby a detinskému výrazu, za ktorými je však skrytý tajomný, plnofarebný svet. Fulla podobným spôsobom robí z farby neoddeliteľnú súčasť skladby obrazu, zostavovaním farebných plôch vytvára rytmy a kompozície abstraktné i reálne súčasne.
Podobným spôsobom sú v obrazoch Ľudovíta Fullu čitateľní aj iní modernisti, napríklad Wassily Kandinsky, ale najmä Marc Chagall.
Tam, kde mnohí európski umelci tvorili v princípoch fauvizmu a kubizmu, takže ich inštinktívne geometrické kompozície interpretovali každodenné predmety – známe fajky a gitary, Fulla napĺňa svoje obrazy chagallovskou voľnosťou predmetov i osôb oslobodených od zemskej príťažlivosti. Konkrétne predmety, prvky kompozície sa vo fixnom rámci vytvorenom umelcom pohybujú voľne, jeho domčeky, zvieratá, Jánošíkovia a nevesty predstavujú čistú víziu vnútorného sveta, ktorý existuje večne.
Výstava Fulla 2002 širokým oblúkom predstavuje slovenského umelca ako maliara, grafika, kresliara, scénografa i knižného ilustrátora, ako jednu z najvýznamnejších a najoriginálnejších osobností nášho moderného umenia 20. storočia, ktorej dielo pripomína stredoveké nástenné maliarstvo, ruské ikony i detský výtvarný prejav zároveň. Výsledok je však autentický, konštruktívny i emocionálny zároveň, mnohostranný a živý.
Ľudovít Fulla sa narodil 27. 2. 1902 v Ružomberku, zomrel 21. 4. 1980 v Bratislave. Študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého, na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, pedagogicky pôsobil na progresívnej Škole umeleckých remesiel v Bratislave, neskôr bol vedúcim oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na novozaloženej VŠVU, odkiaľ musel z politických dôvodov odísť.
Spolupracoval s Mikulášom Galandom pri písaní prvého a jediného manifestu slovenského moderného maliarstva Súkromné listy (1930 – 1932). Za obraz Pieseň a práca získal v roku 1937 Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. Na Expe 1958 v Bruseli získal zlatú medailu za tapisériu utkanú podľa tohto obrazu. V roku 1977 daroval štátu rozsiahlu časť svojho diela ako protihodnotu za postavenie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku, v ktorom žil a tvoril od roku 1962.
Výstavu Fulla 2002 v Esterházyho paláci SNG, ktorá potrvá do konca júla, sprevádzajú dve paralelné výstavy – SNG Galéria Ľudovíta Fullu Ružomberok: Fulla a slovenský svet a SNG Galéria insitného umenia Pezinok: Fulla a svet ľudového umenia.
Autor: MILADA ČECHOVÁ milada.cechova@gpp.sk