Ľadové povodne sú v meste doložené od 15. storočia

Podľa predpovede meteorológov ku koncu tohoto týždňa a začiatkom budúceho očakávame ďalší výrazný pokles teplôt.

Časť koryta rieky Dunaj bola v posledných dňoch pokrytá súvislým ľadom. Začalo sa hovoriť o povodniach. Nedochádza k nim totiž len v lete, ale aj v zime. Takéto povodne sa nazývajú ľadové. Vznikajú tým, že plávajúce ľadové kryhy sa nahromadia na miestach, kde je prekážka (napríklad pri mostoch alebo v zákrutách a zúženom koryte rieky) a vytvoria prirodzenú prekážku - priehradu z nahromadených krýh. Vzostup hladiny potom nastane dôsledkom ľadového zátarasu, ktorý môže siahať až ku samému dnu koryta.

Ľadová povodeň je charakteristická vysokými vodnými stavmi, ale nie vysokými prietokmi. Nebezpečná býva najmä svojou silou vďaka ľadovým kryhám a tým, že prichádza náhle, teda sa dá ťažko predpovedať s väčším časovým predstihom.

Podľa informácií hydrológov zo SHMÚ - odboru hydrologických predpovedí, v najbližšom období niečo podobné nehrozí. Aj pri miernom oteplení sa v týchto dňoch neočakáva výraznejší vzostup vodnej hladiny Dunaja. Vodný stav na vodomernej stanici Devín sa pohybuje v intervale 90 až 120 centimetrov.

Ľadové povodne

v Prešporku

Zmienky o zamrznutí rieky alebo o historických povodniach v meste sa z archívov dajú najlepšie zistiť podľa nákladov mesta na opravu mostov. Bratislava postavila prvý pevný most cez Dunaj až v polovici minulého storočia, dovtedy stáli len dočasné na pilótach a na veľkých člnoch.

Prvá doložená zmienka o zamrznutí rieky v meste pochádza zo zimy rokov 1383/1384. Kráľ Matej vtedy podnikol ťaženie do Viedne a v dôsledku tuhých mrazov zomrelo mnoho vojakov, ako armáda postupovala po dunajskom ľade.

Prvá zmienka o ľadovej povodni na Dunaji v oblasti Prešporka sa spomína v 15. storočí, v roku 1408.

Od roku 1455 sa zaviedol zvyk, že toho, kto prvý prešiel s vozom cez zamrznutý Dunaj na druhú stranu, mestská rada pohostila a dala mu aj peňažnú odmenu. Na to sa cez Dunaj prešla celá mestská rada na čele s richtárom, čo sa nazývalo "Eiswegmachen" - robenie ľadovej cesty. Nasledovala hostina, na ktorej boli prítomní aj poprední občania mesta. Roku 1626 sa furman s povozom aj s koňmi prepadli pod ľad, takže Ferdinand II. túto slávnosť zakázal.

DOROTA KRÁKOVÁ

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Zaujímavostie V roku 1526 sa vyskytla veľká povodeň spôsobená ľadochodom a zvýšenou hladinou vody, ktorá si v meste vyžiadala 53 životov. Voda sa v noci prevalila cez hrádze, rozliala sa po dolnom meste a zaplavila spodnú časť Hlavného námestia, medzi obyvateľmi nastal zmätok. Povodeň zborila viacero domov. Škody zapríčinené vodou boli také veľké, že kráľ odpustil obyvateľom mesta na tri roky všetky dane.

e Jedna časť cisárskeho vojska táborila roku 1606 na zamrznutom Dunaji v Bratislave. Podľa archívov si vojaci dokonca upiekli vola.

e Roku 1619 bola v ľade zamrznutého Dunaja urobená priehlbeň, kde priviedli bratislavského pekára menom Mayer, ktorého už v minulosti brali na zodpovednosť pre podvody s múkou. Viackrát ho namočili do ľadovej vody a znovu vytiahli na výstrahu všetkým nepoctivým obchodníkom.

e Počas tuhej zimy z rokov 1783/1784 bola vrtom urobeným v dunajskom ľade nameraná hrúbka ľadovej pokrývky na rieke 57 centimetrov.

e V januári 1809 bola v Bratislave doteraz najhoršia známa ľadová povodeň. Zuckermandel, Vydrica, Hlavné a Primaciálne námestie boli úplne pod vodou. Prudko sa valila zo všetkých strán. Najviac vtedy utrpela Petržalka, ktorá mala asi 500 obyvateľov. Až 127 domov tu bolo zrovnaných so zemou, zostalo len päť murovaných, ktoré boli značne poškodené. Preto sa táto povodeň pokladá za medzník v urbanizme Petržalky. Ľudia sa počas nej šplhali na stromy, niekoľkí sa vyštverali aj na stĺp sv. trojice. Do 40. rokov 20. storočia existovali v meste tri tabule označujúce túto udalosť - pri vstupe na Hlavné námestie, na Starej radnici a tretia na Lodnej ulici. Podľa poslednej uvedenej tabule voda na tejto ulici siahala až do výšky okien. Pri tejto povodni prekročila výška hladiny vody až o 210 centimetrov najvyššiu letnú povodeň z roku 1899.

e Počas ľadovej povodne z roku 1813 boli domy na Laurinskej ulici a pri Rybárskej bráne prístupné iba loďkami.

e Keď 27. januára prevalila voda ľadovú hradbu nad Prešporkom a nemohla odtekať, vyliala sa na mesto. Medzi obyvateľmi sa však našli odvážlivci, ktorí s nasadením vlastného života urobili prietrž v nižšej hradbe pod mestom, čím nastal odtok.

e Od polovice 19. storočia na nebezpečenstvo povodní upozorňovala varovná služba z hradného vrchu výstrelmi.

e Jednou z najhorších bola povodeň z 5. februára 1850, o život prišlo šesť Prešporčanov. Hladinu vody v meste doteraz pripomínajú viaceré tabule s ryhami na domoch. Povodeň siahala až po dnešnú Radlinského ulicu. Škoda bola vyčíslená na 39-tisíc zlatých.

e Počas tuhej zimy z rokov 1927/28 ľad na Dunaji vytlačil všetky plavidlá, čo mu stáli v ceste na brehy, pretrhal laná a zlámal železné lodné mostíky. Lodná kaviareň Boon, ktorá bola zo železobetónu, sa odtrhla a bola takmer úplne zničená.

e V zime v roku 1947 Dunaj zamrzol až v dĺžke 12 kilometrov. Letectvo zhodilo na ľadovú pokrývku 250 kg bômb, voda sa však napriek tomu vyliala a zaliala hlavne Petržalku.

e Dunaj zamrzol aj v roku 1956, hrúbka ľadu vytvoreného z krýh dosahovala 1,8 metra. 3. marca hladina dosiahla 912 cm, popoludní sa začalo s leteckým bombardovaním.

e K vytvoreniu ľadochodu na Dunaji opäť došlo v roku 1964.

(Z knihy Blaženy Horváthovej Povodeň, to nie je len veľká voda, vydavateľstvo SAV VEDA, 2003, Bratislava)