- V roku 1864 zomrel v Bratislave Anton Palšovič, cirkevný spisovateľ. Po maturite absolvoval teológiu na seminári v Bratislave. V roku 1836 sa stal kanonikom pri Dóme sv. Martina. Bol zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva a štedrým mecénom bernolákovcov. Narodil sa 12. 1. 1771 v Trnave.
- V roku 1933 sa narodil v Bratislave divadelný režisér Miloš Pietor. Po štúdiách pôsobil ako režisér vo viacerých divadlách, v rokoch 1971 - 78 na Novej scéne a od roku 1978 v Slovenskom národnom divadle.
- Dňa 3. februára 1946 odovzdali do užívania verejnosti Bratislavský most cez Dunaj (dnes Starý most). Most po jeho zničení (2. 4. 1945 ustupujúcimi nemeckými vojakmi) zrekonštruovali technické jednotky sovietskej armády za pomoci československých podnikov.
4. február
- Vynikajúci uhorský botanik-mykológ Ján Andrej Bäumlre sa narodil 27. 2. 1847 v Bratislave. Aktívne pracoval v Bratislavskom lekársko-prírodovedeckom spolku. Bäumlerova zbierka obsahovala 1 649 húb, z toho 70 novopopísaných. Podľa neho pomenovali 11 druhov rastlín. Bäumler zomrel 4. februára 1926 a je pochovaný na cintoríne na Šulekovej ulici. V Horskom parku pri Lesnej ulici stojí od roku 1934 jeho pomník od Alojza Rigeleho.
- V roku 1857 zomrel v Bratislave Andrej Daniel Michnay, profesor evanjelického lýcea. Od roku 1839 až do smrti bol profesorom filozofie bratislavského lýcea. Narodil sa 22. 6. 1804 vo Veľkých Levároch.
- Dňa 4. 2. 1967 bola v Divadelnom štúdiu VŠMU premiéra hry bratov Čapkovcov Zo života hmyzu a v ten istý deň uviedli v SND premiéru Rossiniho opery Gróf Ory.
5. február
- Počas návštevy Bratislavy uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský listom 5. februára 1524 informoval anglického kráľa Henricha o smutnej situácii svojej krajiny vystavenej tureckému nebezpečenstvu.
- V roku 1862 sa narodil Ján Kvačala, profesor, historik. Po štúdiách učil v Bratislave na viacerých školách, stal sa svetoznámym komeniológom. Zomrel 9. 6. 1934 a pochovali ho na cintoríne na Šulekovej ulici. V Bratislave po ňom pomenovali ulicu.
- V roku 1914 otvorili pravidelnú dopravu na Bratislavsko-viedenskej elektrickej železnici. Celková dĺžka koľajovej trate bola 70,7 km, z toho na území Uhorska 7,05 km. Staničná budova stála tam, kde je dnes parčík s Pomníkom bulharských partizánov na Vajanského nábreží. (koči)
