Nie každému sa z ulice chce pod stan do Vrakune

v mrazivých dňoch a hlavne nociach postaviť pre ľudí bez strechy nad hlavou provizórne ubytovanie vo Vrakuni v podobe vojenských stanov, streetworkeri začali riešiť situáciu priamo na uliciach.

Šoféroval Miro. Zo slušnosti sa pýtam, či je tiež z Proti prúdu. Odpoveď je prekvapivá - je zo sponzorskej firmy Korveta, ktorá zapožičala dodávku a zaplatila benzín. Miro to, čo robí, robí len tak - z pasie vo voľnom čase. "Šéfko hovorí, že raz nám to oplatí," obráti palec a oči k nebu. Počas vozenia bezdomovcov si čo-to vypočuje. Klientov tejto charitatívnej "taxislužby" však už začína poznávať, väčšinou sú to tí istí.

Prichádza Marek a Martina v spoločnosti dvoch pánov z ulice. Marek, absolvent ekonomiky a sociálnej práce nastupuje, kolegyňa ostáva pred autom. Čaká sa na tretieho záujemcu. "Nemôžeme nikoho presviedčať," vysvetľuje zatiaľ sociálny pracovník. Po chvíli sa Martina vracia do auta sama. "Počkáme tri minúty a ideme," oznámi. Pár sekúnd predtým ako ultimátum má vypršať, nakoniec dvaja muži nastúpia. Ich prítomnosť v aute doslova cítiť. Zjavne nie sú triezvi, jazyk sa im pletie, poťahujú nosom. Ľubošovi sa zo špinavého plecniaka čosi leje, Martina ho na to upozorňuje. "Takto nemôžete ísť do auta. Pozrite sa, čo to je," hovorí a pýta si vreckovky, aby utrela sedadlo. Ľubošova bunda je zozadu celá mokrá. "To som spotený," jachtá. Ostatní sa začnú smiať. Kým prídeme na hlavnú stanicu, bez okolkov vyťahuje z plecniaka fľašu a odpije si. Ako si odgrgne, ospravedlní sa.

Na stanici mu Marek berie víno, na počudovanie Ľuboš neprotestuje. Obsah fľaše sa ocitne na chodníku. Na otázku, či sa niekedy nebojí, Marek neodpovedá.

Zatiaľ čo s Martinou zbiera po čakárni ďalších budúcich stanových nocľažníkov, Ľuboš a jeho kamarát sa rozhovoria. Už nocovali v tábore, predtým chodili spávať do chatky na Železnej studienke. Až kým neprišli "chlapci z Dúbravky".

Bratislavskí bezdomovci sa zrejme tiež rozdeľujú na gangy.

Ľuboš bol vraj kedysi futbalista, reprezentant Československa. "Šaňo Vencel bol môj náhradník," hovorí a mávne rukou. Všetko je preč. Neviem, či tomu mám veriť. "Zobrala chlapca a odišla. Odkázal som jej, nech za mnou príde. Na Mlynské nivy. Ale ona že sa ma bojí," hovorí Ľubo o svojej rodine. Jeho syn má teraz šesť rokov a donedávna otcovi hovoril "oči".

V tichu začne poškuľovať po policajnom aute, ktoré stojí vedľa dodávky. Ako hovorí, keď vidí policajtov, hneď má strach, ani nevie prečo. Miro sa zasmeje, skôr on by sa mal báť, parkujeme v zákaze.

Odchod zo stanice je tiež menej slávny, ako by sa dalo očakávať. Žiadni skrehnutí horlivci sa do dodávky nevrhajú a nebijú sa o miesta. Muž v stredných rokoch s bojazlivým pohľadom nie a nie nastúpiť. "Nastupuj, pome," kričí naňho Ľuboš cez otvorené dvere. Marek aj Martina ho upozorňujú, nuž skrotne. "Niektorí môžu mať rôzne psychické problémy, keď nechce ísť, musíme to akceptovať," tichšie vraví Marek. Bezdomovci majú svoj ustálený životný štýl. "Ešte víno dopiť, nejako sa už pretlčieme," vyratúva dôvody bezdomovcov, prečo neísť do auta. Dvaja nakoniec nastupujú, tichučky prečkajú cestu do Vrakune na zadných sedadlách.

V tábore je menší zmätok, všetko sa dezinfikuje. Čo sa deje? pýtam sa dobrovoľníkov v oranžových vestách. "Svrab!" dostávam hlasnú odpoveď. "Nevieš, čo to je?" pýta sa jeden a obtrie sa o mňa. "A už ho máš!" začne sa chechtať. Druh humoru v stanovom tábore.

Pasažieri dodávky opúšťajú auto, nevšimla som si, či sa poďakovali. "Ale áno, ďakujú, samozrejme," usmeje sa Martina. Študuje pedagogiku, predtým robila streetwork s narkomanmi, prostitútkami a prostitútmi. "Nikdy som nerobila s toľkými opitými," hodnotí obe skúsenosti.

Deň sa chýli ku koncu, štatistika z Martininho notesa hovorí o 11 ľuďoch, ktorým dvaja sociálni pracovníci a dobrovoľník Miro pomohli do tepla. Kým ja s Martinou sa nechávame odviezť do centra, Marek si ešte berie vlastné auto a chce sa porozhliadať po meste po ďalších skrehnutých bezdomovcoch. Keď na nejakých natrafí, zavezie ich do tábora. Martina má namierené do Stoky na kofolu. Zachraňovanie zblúdilých sa pre ňu dnes končí.

DOROTA KRÁKOVÁ

Čo je to streetworkV rámci služby streetwork jazdia mobilní sociálni pracovníci autom po meste a zvážajú k lekárovi alebo do vrakunského stanového mestečka premrznutých ľudí bez domova. Je to bežnou súčasťou služieb pre bezdomovcov v zahraničí, najmä pre sociálnu izoláciu bezdomovcov dlhodobo žijúcich na ulici. Môže však fungovať len v prípade, ak je k dispozícii ubytovacie zariadenie s voľnou kapacitou. V súčasnosti ho zastupuje stanové mestečko, ktoré vzniklo vďaka rozhodnutiu ministra Palka, prevádzkuje ho vo Vrakuni úrad civilnej ochrany. V Bratislave funguje dva týždne.