MÁRIA ŠTRANEKOVÁ (1977) je dnes už doktorandkou na Katedre úžitkového umenia VŠVU, vytvorila kolekciu zo sedlárskeho plátna s názvom Me and Art.tu. Jej odevy sú vďaka prepracovaným strihom a detailom ležérne elegantné. FOTO - ŠIMON KLIMAN |
Piati študenti a jedna doktorandka Ateliéru odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení vystavujú pod názvom Folk & Fashion - confrontation v Dizajn štúdiu ÚĽUV svoje práce. Ich témou, ktorú riešili v rámci tohtoročného zimného semestra, je kontakt ľudovej kultúry a súčasného dizajnu. Ateliér vedie docentka JÚLIA SABOVÁ, podľa ktorej sú vystavené modely profesionálne spracované a na danú problematiku prinášajú silno individuálne a svojské pohľady.
Inšpirácia ľudovou kultúrou ovplyvňuje v súčasnosti svetové móla. V čom?
"V móde sa vždy periodicky opakuje inšpirácia určitými štýlmi a obdobiami, ktoré potom menia siluetu, farebnosť a celkovú atmosféru. Súčasná móda je bohatá na doplnky, bižutériu, kožušinu, flitre a kamienky doplnené čipkou. Sukne sú bohaté, riasené, doplnené krátkymi kabátikmi. Všetky tieto prvky sa nachádzajú aj na slovanských parádnych krojoch, po ktorých siahli veľkí svetoví návrhári a dali sa na túto sezónu inšpirovať."
Je rozdiel v tom, ako túto inšpiráciu chápe naša odevná tvorba? Dokážu z ľudovej tvorby naši návrhári vyťažiť viac ako zahraniční?
"Veľmi ma potešilo, keď som na minuloročnej výstave Yohji Yamamota v Múzeu módy v Paríži objavila v jeho zbierke inšpiračných zdrojov z rôznych etnických kultúr aj kroje z nášho teritória. Mnohokrát sa stáva, že študenti siahajú po inšpirácii radšej do oblasti pre nás exotickejšej a čo majú blízko, na dosah ruky, sa im zdá málo atraktívne. Teraz celková klíma v dianí módy nabáda k hľadaniu našej podstaty."
Čím všetkým sa inšpirovali vaši študenti?
"Téma nebola pre študentov celkom nová. Už viackrát sa inšpirovali dobovými fotografiami z vlastných rodinných albumov, pričom sa nesústredili len na ľudové kroje, ale aj na meštiacky a mestský odev všetkých vrstiev. Inšpirácia sa dá nájsť všade, napríklad v dobovej posteľnej bielizni, pokrývkach hlavy, časti naberaných rukávov alebo v ľudovej architektúre. Výberu vôbec nekladiem obmedzenia, práve naopak, u študentov podporujem individuálny a netradičný prístup."
Súčasťou názvu výstavy je slovo confrontation. Konfrontácia ľudového a moderného odevu alebo prác študentov navzájom?
"Ide skôr o konfrontáciu tradičného so súčasným prostredníctvom posunu ľudových prvkov k vytvoreniu malých odevných kolekcií. Na prezentáciu prác sme si vybrali práve Galériu ÚĽUV, ktorá sa v dizajne už dlhšie danej problematike venuje. Je to veľmi prospešná práca, pretože v tejto oblasti vypĺňa vákuum."
Je nejaký viditeľný rozdiel v tvorbe vystavujúcej absolventky oproti študentským kolekciám?
"Samozrejme, Mária Štraneková má po šesťročnom štúdiu a rôznych pracovných stážach v zahraničí viac vyprofilovaný, komplexnejší pohľad a názor. Tu sa prezentuje svojou magisterskou diplomovou prácou, v obsahu i rozsahu viac dopovedanejšou a uzavretejšou, ako sú semestrálne práce jej kolegov. Tým však takisto vtip a nápad nechýba."
MILADA ČECHOVÁ
Ďalší vystavujúciAlžbeta Presová (1983) sa inšpirovala krojom z moravského Slovácka, pretože sa v tejto oblasti narodila. Na jej šatách sú odkazy na uherskohradištský tradičný ženský odev - zapínanie na krojové gombíky, vesty odvodzujú strih z "korduliek" (kabátikov) a výšivku z rukávov previedla na svoje modely vypaľovaním formičkami.
Milota Krajinčáková (1982) využíva hlavne prírodnú farebnosť a plisé techniku v spojení so sieťotlačou.
Andrea Kvasnicová (1982) vo svojom "folk couture" spája viacero tradičných krojových foriem - výšivku z tylového "dienka" z okolia Trnavy či šnúrky z "košelíc" Važca.
BORIS HANEČKA (1983) nazval svoju kolekciu Stupava - Paríž - New York. Zo Stupavy, odkiaľ pochádza, si berie kroj, z Paríža štýl Ľudovíta XVI. a z New Yorku džezovú éru. FOTO - MARTIN VARHOLÍK |
LENKA SRŠŇOVÁ (1983) vychádzala z ľudovej košele liptovského kraja, pričom vo viacerých variáciách inovovala pôvodný vzor. FOTO - ARCHÍV ATELIÉRU ODEVNÉHO DIZAJNU |