Pôvodne meštiansky obytný dom (vedľa Prašnej brány) na Zámočníckej ulici, dnes Múzeum Milana Dobeša.
Pôvabný meštiansky obytný dom
Rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1999 – 2001. Archeologický výskum domu so stredovekými základmi a barokovou fasádou odhalil v suteréne zachované gotické kamenné obvodové murivo a časť lomeného oblúka portálu, datovaný do konca 14. storočia.
V zadnej časti vstupnej haly je zachovaný štvorcový pilier so skosenými hranami. Ďalšie nálezy pochádzajú z obdobia renesancie, dom bol vtedy dostavaný do dnešnej dvojposchodovej výšky. Cenné sú renesančné oblúkové klenby v suteréne a arkier (predsunutá časť s dvoma oknami) na fasáde (na snímke).
V období baroka, v rokoch 1760 – 1770 prešiel dom pomerne veľkou prestavbou, čo je pre tento rozpínavý sloh typické. Z pamiatkového hľadiska je najcennejšia práve zachovaná neskorobaroková fasáda.
V suteréne domu bola ešte vykopaná tenkostenná maľovaná keramika z neskorej doby laténskej (1. storočie pred Kristom).
Múzeum i galéria
Múzeum Milana Dobeša – umelca reprezentujúceho špičkovú kvalitu v oblasti v Bratislave menej populárnej – v konštruktivistickej a kinetickej tvorbe, nie je však zamerané len na expozíciu vybraných Dobešových realizácií a na zbierku, ktorú on sám vytváral od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Je aj priestorom pre výmenné výstavy so zameraním na spomínanú oblasť tvorby európskych umelcov. Prvá bola venovaná grafike a kresbám obdivovanej Sonie Delaunay-Terk, zatiaľ posledná, terajšia, zoznamuje s dielom Bruna Munariho.
Do 30. mája výstava Bruna Munariho
Munari, taliansky umelec s duchaplnou mysľou, potreboval neustále objavovať a tlmočiť prirodzenú krásu prírody a ľudského ducha. Nikdy sa nepridržiaval konvencií, bol neúnavne aktívny ako človek i umelec, o čom svedčí i rozmanitosť oblastí, v ktorých tvoril. Jeho meno sa vždy spájalo s avantgardným hnutím, od roku 1848 to bolo hnutie Movimento Arte Concrete.
Názvy Munariho diel by mohli budiť dojem, že bol skrz-naskrz negativista: Nepotrebné stroje, Nečitateľné písmo neznámych národov, Nečitateľné knihy a podobne. Nepotrebné stroje vytvoril, aby porušil tradičné chápanie sochy. Nečitateľné písmo bolo systémom prísne konštruovaných znakov, opovrhujúcim dnešným odvodeným písmom. Nečitateľné knihy mali vytvoriť vizuálny jazyk komunikatívnejší ako slová.
Príkladov Munariho neskrotnosti a duchaplnosti je toľko, koľko diel vytvoril. Na Bienále v Benátkach roku 1986 vystavil dielo Olej na plátne. Ironicky sa pohral s typickou popiskou jednej maliarskej techniky a plátno dekoroval olejovými škvrnami. Skameneliny roku 2000 pozostávajú z malých, na kusy rozobratých poistiek, zapečatených v polystyrénovej, transparentnej živici. Výsledok je dokonalou imitáciou prírodného javu – hmyzu zachyteného v jantári. Nuž, žijeme v dobe závislej na technike, ktorá sa stáva hmotným obrazom rýchlosti procesu starnutia. Včerajší skvelý objav bude už zajtra „skamenelinou“.
Na výstave nájdete aj nábytok
Neprehliadnuteľná je aj Munariho dizajnérska tvorba. Priniesla mu viacero ocenení doma i v zahraničí. Všetky jeho lampy, kreslá, sedačky, nábytkárske kusy, príručné interiérové drobnosti sú nekonvenčné. To obyčajne potvrdzujú i tí, ktorí konštruktivizmu zvlášť nefandia a do svojho interiéru by si futuristicky ladené objekty nedali. Predsa však dokážu oceniť nápaditosť i humornosť Munariho diel. Napríklad jeho svetoznámy Abitacolo – Bytík, ktorý je konštrukciou pre deti, podľa autora tiež obytným modulom, akýmsi kontajnerom mikrokozmu, skrýšou, v ktorej si človiečik má vytvoriť svoj vlastný svet, obkolesený najobľúbenejšími, najosobnejšími vecami.
Práce Bruna Munariho smerujú k vnímateľovi i užívateľovi jeho umenia so zámerom aktivizovať fantáziu, inteligenciu i zmysel pre humor. Zaujímavý Talian toto všetko sám vkladal do každého vytvoreného diela až do septembra 1998, keď v Miláne zomrel.
FOTO – ARCHÍV
Autor: MILADA ČECHOVÁmilada.cechova@gpp.sk
