ŠtB) sa podobá na stovky krčiem v Čechách.
Skromný interiér (na zemi dlažba, drevené stoly a stoličky, zelené obrusy, nad hlavou ventilátor), štamgasti s pivom (mnohí ním zapíjajú borovičku či rum), tlmená vrava a domácka atmosféra, kde cudzieho hneď zaregistrujú. Okrem toho ochotná a promptná obsluha (keď čašník práve neobsluhoval, popíjal na rozdiel od hostí mlieko), ponuka jedál ako v hociktorej inej reštaurácii (ibaže za nižšiu cenu), doplnená o guláše, čapovaný Budvar (hoci kuchár chodí v tričku pivovaru Topoľčany) a čapovaná kofola.
Obed – gazdovská kapustnica, dve dvojité porcie párkov, šesť rožkov, jedno pivo a dve kofoly stál dvesto korún. Ako dezert sme si dali rozhovory okolosediacich – o návšteve múzea, o politike, o športe, o pive.
Takže, ak sa chcete pokochať atmosférou pravej krčmy a predstavovať si, čo asi za život ten pán v kúte vedie, ste na dobrom mieste. Aj taký Hrabal by si tu určite vedel vybrať – a neboli by to len buřty s cibulí. (szm)
