Bývalé domy pionierov ponúkajú deťom možnosť venovať sa záujmovej činnosti po skončení vyučovania.
„Centrá sú jednou z posledných príležitostí, kam deti môžu chodiť takmer bezplatne. Je tu však niekoľko problémov. Deti do centier chodievajú, na rozdiel od školy, dobrovoľne, my nemôžeme mať nevrlého, kričiaceho učiteľa, ktorý im nič neponúkne. Na druhej strane, záujem o jednotlivé krúžky veľmi ľahko upadne. Človek venujúci sa ľudovému tancu, keď je záujem o hip hop, je pre nás zbytočný. Ďalším problémom sú nízke platy, pre ktoré túto prácu kvalifikovaní ľudia nechcú robiť. Veľkým problémom je získať kvalitného učiteľa výpočtovej techniky. To podčiarkuje aj skutočnosť, že pracovný čas je vlastne popoludní, keď deti skončia školu, cez víkendy a prázdniny. Tieto a ďalšie faktory výrazne ovplyvňujú našu činnosť,“ povedal riaditeľ centra na Hliníckej ulici Július Selecký.
Centrá a Zákonník práce
V krúžkoch centra na Hliníckej ulici je tento rok zapojených takmer 1500 detí. Vedie ich desať interných, ale až skoro 30 externých učiteľov. Pripravovaný Zákonník práce však obmedzuje pracovný úväzok na 40 hodín týždenne, pričom ďalších osem hodín môže záujemca odpracovať u iného zamestnávateľa. „Budeme asi musieť zredukovať krúžky, Zákonník práce našim externistom neumožní pracovať.
Ak deti chodili na karate trikrát do týždňa, po novom budú môcť mať tréning len raz, alebo dva razy. Veľmi radi by sme zachovali masovosť centier, môžu k nám chodiť všetci, ktorí majú o niečo záujem, nemusia absolvovať žiadny talentový výber.“
Záujmové krúžky vedú kvalifikovaní ľudia. „Nemôžem predsa vymeniť karatistického trénera či učiteľa country tancov za hocikoho. Teoreticky by sme nahradili externistov internistami. Čo však s nimi budeme robiť, keď o ich krúžky deti stratia záujem,“ uvažuje J. Selecký. Podľa nového Zákonníka práce nebudú môcť pracovať ani dôchodcovia. „V takejto pozícii máme napríklad vrátnika, s ktorého prácou je spojená veľká zodpovednosť. Má kľúče od budovy, ovláda bezpečnostné kódy, kontroluje centrum počas víkendov. Kto však bude túto prácu robiť za 6000 korún? Azda len dlhodobo nezamestnaný z úradu práce, ktorého vôbec nepoznám. Budem mu však musieť zveriť dozor nad celým majetkom,“ hovorí J. Selecký.
Prechod pod samosprávu
Od 1. júla prejdú centrá voľného času pod správu hlavného mesta. V dodatku k štatútu mesta stojí, že mesto má, okrem zriaďovania centier, aj právo určiť mestskej časti povinnosť prenajať nevyhnutné priestory v budovách škôl. „Na tento bod sme veľmi zvedaví. Naše centrum pokrýva tretí bratislavský okres, ktorý presahuje hranice mestských častí. Sídlime v Rači, ale naša športová hala na Pionierskej ulici je pod Novým Mestom. V Novom Meste sa môžu pýtať, prečo by mali do našej haly chodievať deti z Rače, tak ako sa v Rači môžu zaujímať, prečo deti z Kramárov využívajú pec na vypaľovanie keramických výrobkov na Hliníckej ulici. Bolo by veľkou škodou, keby v športovej hale na Pionierskej ulici prestali školáci – víťazi školských kôl, hrávať turnaje vo futbale, volejbale a podobne, len preto, že sú z inej mestskej časti. Sme veľmi zvedaví, ako sa s tým mestom vysporiada,“ hovorí J. Selecký.
Ako povedal, v najbližšej budúcnosti bude rozhodujúca výška poplatku, ktorú musia rodičia zaplatiť. Skúsenosti z nedávnej minulosti totiž ukázali, že už pri minimálnom zvýšení zo súčasných 200 korún na školský rok, nastal hromadný odliv detí. „Myslíme si, že je lepšie pre spoločnosť, ak v centre bude tisíc detí, ktoré zaplatia dvesto korún, ako dvesto detí za tisícku,“ povedal J. Selecký.
MIRO GRMAN
