Meteorológov počítače úplne nenahradili

Údaje o klimatických podmienkach v meste zbiera Slovenský hydrometeorologický ústav vďaka štyrom meracím staniciam. Nachádzajú sa na rôznych miestach a merajú teplotu a vlhkosť vzduchu, rýchlosť jeho prúdenia, trvanie a množstvo zrážok, slnečný svit a výšku snehovej prikrývky. "Okrem toho, že potrebujeme údaje z nížinnej časti, potrebujeme ich aj z vyvýšených a svahových polôh. Na to nám slúžia práve stanice v Mlynskej doline v areáli Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, na Malom Javorníku na hrebeni Malých Karpát, na Kolibe a Letisku Milana Rastislava Štefánika," povedal Šťastný.

Napriek automatizácii však stále treba na staniciach meteorológov - aby mohli zaznamenať nebezpečné meteorologické javy ako búrky, hmly alebo námrazu a odmerať napríklad výšku snehu. Meteorológ musí vyhodnotiť vzniknutú situáciu.

Stanica Javorník sa nachádza vo výške 586 metrov nad morom, na Kolibe je pracovisko umiestnené v nadmorskej výške 286 metrov, Bratislava-letisko, ktoré prezentuje nížinné polohy, má len 131 metrov nad morom.

Po meste sú zároveň rozmiestnené ďalšie stanice, ktoré sledujú len zrážky, zrážkomerné stanice. Tieto si môžu Bratislavčania všimnúť na Kolibe, v Petržalke, na Mudroňovej ulici, v Mlynskej doline a Líščom údolí, vo Vajnoroch, na Malom Javorníku, v Devíne a Devínskej Novej Vsi. Meracie zariadenia vyzerajú ako plechové vedrá na podstavci, v lete sa na ne nasadzuje lievik. V nich sa sústreďujú zrážky, ktoré sa potom zlievajú a merajú. Na zrážkomerných staniciach sa tiež vďaka snehomernej tyči meria aj výška snehovej prikrývky.

Meria sa nepretržite

Všetky štyri meteorologické stanice v meste v súčasnosti merajú hodnoty nepretržite, nachádzajú sa tu automatické snímače jednotlivých prvkov. "K dispozícii máme údaje každých desať minút, takže vieme povedať, aké je momentálne počasie na Javorníku alebo na letisku," povedal klimatológ. Hodnoty sa však zapisujú do databázy každú minútu, pracovníci ústavu ich môžu kedykoľvek použiť pri analýze meteorologickej situácie.

Manuálne merania, ktoré sa používali do 90. rokov, sa robili odčítavaním teploty z ortuťových alebo liehových teplomerov v meteorologických búdkach. Takto sa merala aj vlhkosť. "V búdkach boli aj samopisné prístroje, ktoré podrobne zaznamenávali priebeh teploty a vlhkosti vzduchu, množstvo a trvanie atmosferických zrážok, smer a rýchlosť vetra," povedal Šťastný.

Dnes sú snímače v staniciach napojené na riadiace jednotky, kde sa sústreďujú namerané hodnoty. Napríklad teplota vzduchu sa zaznamenáva odporovým teplomerom, kapacitným snímačom sa meria vlhkosť. Údaje sa potom prenášajú do centrály cez počítačovú sieť alebo prostredníctvom GPRS, predtým na prenos slúžili telegrafy alebo ďalekopis.

V Bratislave sú tiež stanice na meranie kvality ovzdušia - stoja na Kamennom námestí, Trnavskom mýte, v Petržalke, na Kolibe, vo Vlčom hrdle, v Podunajských Biskupiciach a v Rovinke.

DOROTA KRÁKOVÁ

FOTO a GRAFY - ARCHÍV SHMÚ