Pietro Donzelli: Atmosphere, 1940. Výstava Jedinečná krajina v SNG. FOTO - ARCHÍV |
Vážení (ne)kompetentní,
v predchádzajúcom období nemých tvárí sa s obľubou tradovalo, že najväčšími nepriateľmi socializmu sú štyri ročné obdobia - jar, leto, jeseň, zima. Veľmi úspešne túto štafetu prebral aj Dopravný podnik Bratislava, a. s., na čele s magistrátom.
Denne nás obdarúvajú novými prekvapeniami. Vlastne prekvapenia to už nie sú, keďže sa servírujú takmer každodenne. Aj v týchto dňoch, keď, čuduj sa svete, v zime prišla zima a mrzne (a možno bude na dôvažok aj snežiť).
Zima nespôsobila nič mimoriadne, len preverila technický stav vozového parku spomínaného podniku, (ne)pripravenosť na dané ročné obdobie a nastavila nepokrivené zrkadlo (ne)kompetentným ľuďom z "mozgového centra" mesta a podniku, ktorý (ne)poskytuje dané služby.
Skoro smiešne vyznieva moja ranná skúsenosť z 24. januára o nevypravení autobusu na linke č. 75 o 5.24 z Kadnárovej, oproti (priznaným) nevypraveným 40 autobusom v ranných hodinách včerajšieho dňa. Ale vonkoncom už smiešne nie je, ak ľudia, ktorí sa riadia cestovným (ne)poriadkom, stepujú a mrznú na zastávkach v naivnom očakávaní príchodu toho svojho, prípadne akéhokoľvek spoja. Pri dnešnom rannom rozjímaní na zastávke na Vinohradoch stihli za dobu túžobného očakávania dve električky v smere na Raču "vypľuť" svojich pasažierov do mrazu a pokračovať bez nich.
Tvrdenia tých "najvyšších" ústami fundovaných hovorcov, že v zime mrzne vo vozidlách nafta (zaujímavé, že iným prepravcom a prepravcom v iných mestách nie), majú asi takú výpovednú hodnotu, ako že v lete bude teplo. O čo úprimnejšie a pravdivejšie by bolo priznať farbu a povedať cestujúcej verejnosti, ktorá vás svojimi platbami "živí", ako to v skutočnosti je. Ktorá za svoje cestovné požaduje aj adekvátny výkon. Nie však herecký na poli tlačových konferencií a medializovaných vyhlásení, ale na poli vašej monopolnej pôsobnosti.
Vážení páni riaditelia, námestníci, sekretariáty, generáli, otcovia mesta, páni radní, páni poslanci, neriaditeľujte, nenámestníkujte, nesekretárujte, negenerálujte, nehrajte sa na otcov na radnici, neposlancujte, nepredstierajte. Stačí, ak budete riadiť a konať. Zodpovedne, koncepčne, systémovo a zmysluplne.
Sú to naše zbožné želania, do ktorých sa tak radi pri svojich hereckých výkonoch pri volebných kortešačkách zaodievate a vo svojich či už straníckych, alebo nestraníckych maskérňach maskujete. Aby vaše masky nestrhávala každodenná konfrontácia s realitou potrieb a požiadaviek občanov a verejnosti, ktorá na vás delegovala určité právomoci a zodpovednosť vo veciach verejných.
Aby vás nedemaskoval výrok nedozernej múdrosti jedného zo skutočných hereckých aj ľudských velikánov Jána Wericha, ktorý vo veľmi poučnej a nádhernej rozprávke častuje druhú výnimočnú a veľkú osobnosť našich národov Vlastu Buriana slovami o tajtrlíkovaní. Myslím, že časy o tom, že nevieme, čo to znamená a že nás to uráža, sú dávno preč. Alebo nie?
Sú výstavy naozaj pre návštevníkov?
Je výborné, že sa v Bratislave objavuje veľa zaujímavých výstav. Jednou z nich bola i výstava talianskej fotografie Jedinečná krajina v Slovenskej národnej galérii. Pôvodne bola plánovaná do 18. decembra.
Pracujúci človek má najlepšiu šancu navštíviť expozície cez víkend, pretože počas týždňa to do 17.30 zrejme nestihne. Ani cez víkendy sa čas zatváracích hodín nemení, hoci by bolo fajn predĺžiť ich aspoň do 18.00. Pri mojej návšteve galérie o 17.00 bolo tým pádom na vstup už, samozrejme, neskoro, ale pani z galérie ma ubezpečila, nech si z toho nič nerobím, vraj sa výstava predlžuje do 8. januára. Určite - potvrdila niekoľkokrát.
Túto informáciu som si overila ešte tesne pred vianočnými sviatkami. Objavila sa aj v novinách. Len škoda, že v sobotu 7. januára som už spomínanú výstavu nenašla. Viem si predstaviť, že sklamaná som nebola iba ja. Príčiny mohli byť naozaj aj objektívne. Presné vysvetlenie som však od zamestnankýň galérie nedostala.
Takéto prípady u nás nie sú ojedinelé. Aj svetoznáme Bienále ilustrácií Bratislava malo trvať do 31. októbra. Ale už v nedeľu 30. službukonajúce prezradili, že kto príde posledný deň, hoci aj z Košíc, má smolu. Plagát na Dome umenia však do poslednej chvíle tvrdil niečo iné.
Aj dozorujúca z galérie Artotéka raz zatvorila výstavu knižných ilustrácií Albína Brunovského namiesto o 15.00 už o 13.30. Vysvetlenie? Vraj aj tak už nikto nepríde. V takýchto prípadoch je to najmä o ľuďoch.
Budem sa spolu s ostatnými Bratislavčanmi tešiť, keď sa naplánované a zverejnené termíny podľa možnosti dodržia. Veď čo je lepšie ako spokojní návštevníci?
(Mená oboch pisateľov sú v redakcii. Nepodpísané príspevky neuverejňujeme. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky podľa potreby krátiť.)