Hovorkyňa ministerstva školstva Monika Múrová na otázku, prečo Pajtinku odvolali odpovedala, že pre zlú finančnú situáciu, v ktorej sa ocitli špeciálne školy. "Zo siedmich krajov mali problémy len špeciálne školy v Bratislave. Upozorňovali ste na to aj v médiách," dodala.
Dôvodom bolo podľa hovorkyne aj to, že prednosta trom školským zariadeniam nepridelil také finančné prostriedky, aké im zo zákona patrili. "V záujme zachovania systému a preto, aby nemuselo dôjsť k zrušeniu niektorých druhov škôl a školských zariadení, musel KŠÚ siahnuť na finančné prostriedky niektorých škôl, aby zachránil situáciu tých, pre ktorých ministerstvo zle stanovilo normatívy. Išlo najmä o diagnostické centrá. Tým sme museli dať až o 500 % viac, ako určuje normatív, aby prežili," hovorí Pajtinka. Dodáva, že v prípade škôl, ktoré dostali menej ako mali podľa zákona (80 percent normatívu) ide len o rozdiel desatiny percenta.
V decembri sme upozorňovali na problém špeciálnych základných škôl pre postihnuté deti. Majú dlhy a chýbajú im peniaze na prevádzku škôl - vodu, plyn či elektrinu. Normatív, podľa ktorého sú financované na "hlavu" žiaka, im nepostačuje. Zvláštnym prípadom sú špeciálne internátne základné školy, napríklad Špeciálna internátna ZŠ pre sluchovo postihnuté deti, Špeciálna základná škola pre slabozrakých a nevidiacich či internátna ZŠ pre deti s chybami reči.
Podľa riaditeľky Špeciálnej internátnej ZŠ pre sluchovo postihnuté deti Gizely Flikingerovej je normatív nespravodlivý, pretože nezohľadňuje, že internátne školy musia fungovať 24 hodín a niektoré aj cez víkend. Podobný názor má aj riaditeľ internátnej Špeciálnej základnej školy pre slabozrakých a nevidiacich Jozef Šimko. Myslí si, že normatívy sú zle nastavené. "V prípade špeciálnych škôl by normatív nemal byť stanovený. Každá špeciálna škola má inú obtiažnosť a špecifickosť."
Šimko však zdôraznil, že nepovažuje zlú finančnú situáciu špeciálnych škôl za chybu zriaďovateľa, ktorým je Krajský školský úrad. Myslí si, že bratislavské školstvo je celkovo podhodnotené.
"Základný problém bratislavského špeciálneho školstva je v tom, že normatívy pre špeciálne školy a zariadenia sú vypočítané na základe celoslovenského priemeru. Tento nezohľadňuje skutočnú potrebu finančných prostriedkov na krytie výdavkov špeciálnych škôl Bratislavského kraja," povedala Margita Zátorská z Krajského školského úradu. Deficit je podľa nej spôsobený aj vysokou nákladovosťou života v hlavnom meste. "Významným momentom je aj to, že v týchto typoch škôl začali pribúdať žiaci s novými a kombinovanými typmi porúch a postihov, ktoré doteraz neexistovali. Práve starostlivosť o týchto žiakov zabezpečujú bratislavské špeciálne internátne školy s celoslovenskou pôsobnosťou, čo si vyžaduje zvýšené výdavky na špeciálnych pedagógov, psychológov, psychiatrov a prevádzkové vybavenie."
Krajský školský úrad má v správe bilingválne stredné školy, obchodnú akadémiu, špeciálne základné aj stredné školy, školské úrady a zariadenia.
Pajtinka na post prednostu školského úradu nastúpil ako nezávislý odborník, nominant ANO. Na otázku, či Húskovú na toto miesto navrhla koaličná skupina okolo bývalého podpredsedu ANO Ľubomíra Lintnera, Fronc povedal, že "je to rozhodnutie vlády".
Autor: JANA PARKROVÁ
