Takmer pol roka po otvorení Mosta Apollo si naň vodiči stále nezvykli. "Je to vlastne most odnikiaľ nikam," tvrdí vodička, ktorá do Petržalky cestuje nepravidelne - podľa vlastných slov nemá prečo použiť Most Apollo. "Najväčším problémom je nedoriešený zjazd na petržalskej strane," povedal vodič, ktorý často jazdí po meste s testovacími autami. Ani pre peších nie je Apollo najlepším riešením. "Po prejdení mosta sa ocitnete akoby v mesačnej krajine pri Ekonomickej univerzite," povedala mladá Petržalčanka.
Podľa niektorých vodičov cítiť odľahčenie v doprave. Nie je to však to, čo očakával magistrát. "Pôvodne sme predpokladali zaťaženie Mosta Apollo v roku 2006 - 29-tisíc áut za deň. Meranie 26. septembra 2005 od 9. do 20. hodiny ukázalo, že za ten čas cez most prešlo 12 258 áut obojsmerne," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. Pritom cez Prístavný most prejde v priemere 60-tisíc áut za deň. Podľa Chudinovej sa má situácia zmeniť po rozšírení Prístavnej ulice na štvorpruhovú.
"Most Apollo je k dispozícii aj pri zneprejazdnení Prístavného mosta. Znamená to, že ak sa stane nehoda na Prístavnom moste, nehrozí Bratislave dopravný kolaps," povedala Chudinová. Most Apollo by mal poslúžiť aj pri začatí stavby rýchloelektričky - vtedy bude prvým krokom úprava Starého mosta, ktorý bude v tom čase pre dopravu uzavretý. Mesto dúfa, že v tom čase sa zmenia návyky vodičov v prospech Mosta Apollo.
V smere z Petržalky do centra dosiaľ chýba vetva križovatky Jantárová - Einsteinova. Tým je pre obyvateľov častí Dvor a Háje Most Apollo dostupný len cez preťaženú križovatku Bosákova - Šustekova, preto radšej volia Starý most. "Most Apollo bol vždy koncipovaný ako mestský most, tvoriaci jednak spojenie Petržalky s oblasťou Nív a jednak rezervu Prístavnému mostu," dodala hovorkyňa.
Most Apollo mal pôvodne stáť 3,6 miliardy korún, nakoniec to bolo 4,3 miliardy. Otvorenie mosta si vyžiadalo a ešte vyžiada stavebné zmeny na oboch stranách Dunaja. Koncom roka 2004 bola z veľkej časti spojazdnená križovatka Prievozská - Košická - Mlynské nivy, ktorú bolo treba zrekonštruovať. Ďalšími zmenami sú spomínané rozšírenie Prístavnej ulice, reorganizácia dopravy pri zjazde na petržalskej strane, ale aj rekonštrukcia križovatky Miletičova - Košická. Všetky tieto stavby stoja ďalšie milióny korún.
Starý Most
Najstarší most v Bratislave často využívajú obyvatelia Petržalky, ktorí pracujú v centre, ale aj návštevníci Sadu Janka Kráľa a priľahlého obchodného centra. Pripravuje sa jeho rekonštrukcia, počas ktorej by sa mala spojazdniť dlho nevyužívaná polovica mosta. Starý most sa má stať súčasťou nosného dopravného systému - má tadeto premávať rýchloelektrička.
Nový most
Spája mesto s Petržalkou. Ľudia idúci z juhovýchodnej časti mesta ho využívajú málokedy. Premáva však cezeň množstvo autobusov.
Prístavný most
Po postavení diaľničného úseku Senecká - Mierová sa tu zbiehajú všetky autá, ktoré predtým upchávali Vajnorskú a Rožňavskú ulicu, ale aj Bajkalskú smerom od Slovnaftu. Donedávna boli na moste v čase špičky obrovské zápchy, ktoré po otvorení Mosta Apollo poľavili len mierne. V prípade nehody alebo odstávky doprava v meste, najmä v jeho juhovýchodnej časti, kolabuje.
Most Lafranconi
Most spája hraničné priechody do Rakúska a Maďarska, ale aj západný okraj Petržalky s Lamačom a Mlynskou dolinou. Využívajú ho aj ľudia cestujúci z Karlovej Vsi, Dúbravky a Devína. Po dokončení tunela Sitina by sa mal stať súčasťou súvislého obchvatu mesta, ktorý by mal odľahčiť Patrónku. (lin)
