Domy oproti Strednej priemyselnej škole strojníckej na Vajanskom nábreží. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Pozdĺž východnej časti Justiho radu (Vajanského nábrežia) vedie násyp železničnej trate Prešporok - Szombathely.
Medzi Batthyányho (Rázusovým) a Fadruszovým (Fajnorovým) nábrežím je pavilón osobného prístavu, tam pristávajú a odtiaľ odchádzajú osobné parníky na linke Budapešť - Viedeň. Odtiaľ odchádza do Viedne každý deň ráno o šiestej miestny parník Leda a sem sa vracia večer o ôsmej, respektíve od septembra o siedmej hodine. Aj koľaj podunajskej železnice vedie popri tomto rade. Koľajnice plánovanej električky z Prešporka do Viedne tiež povedú týmto radom na most.
Dobročinný venček
Na Justiho rade sa nachádza aj miestnosť združenia Dobročinný venček. Jeho cieľom je usporadúvať priateľské stretnutia a nacvičovať divadelné hry na podporu dobročinných organizácií, pestovať medzi svojimi členmi srdečnosť a súdržnosť a pomocou ochotníckych predstavení odpútavať mládež od krčmovej a kaviarenskej kultúry.
Oficiálne vzniklo združenie v roku 1865. Vysviacka jeho zástavy sa konala 30. novembra 1869, čestnú funkciu matky zástavy prevzala pani Alžbeta Hackerová (manželka advokáta Hackera). Združenie dosiaľ venovalo už 33 200 korún na dobročinné účely bez rozdielu náboženstva.
Na Justiho rade v dome, ktorý siaha do Kúpeľnej ulice, má združenie ochotnícku scénu, kde členovia nacvičujú divadelné predstavenia. Miestnosť má elektrické osvetlenie a inventárna hodnota zariadenia je 5500 korún. Od roku 1870 usporadúva združenie z iniciatívy svojho predsedu Alexandra Zunu veľmi populárne sedliacke maškarné bály, známe ako Kranzelhausner-Gmoanball. Letné zábavy sa nazývajú Kranzelhausner-Kiritag. Jazyk združenia je síce nemecký, ale už mávajú menšie prednášky aj po maďarsky.
Živnostenské spoločenstvo
Na rohu Justiho radu a Dugonitsovej (Prešernovej) ulice stojí sídlo prešporského Živnostenského spoločenstva. Túto peknú dvojposchodovú budovu postavili v rokoch 1903 - 1904 podľa projektu budapeštianskeho staviteľa Jozefa Huberta.
Živnostenské spoločenstvo vzniklo v roku 1892. Jeho úlohou je dbať, aby medzi remeselníkmi a pomocníkmi boli usporiadané vzťahy; aby sa dal do poriadku problém učňov; aby sa zmierlivo urovnávali nezhody medzi majstrami, učňami či tovarišmi; ďalej riešiť sporné otázky; starať sa, aby vznikli podporné pokladnice; podporovať materiálne záujmy remeselníkov zakladaním družstiev a postarať sa, aby úrady dostávali o problémoch živností primerané informácie.
Od roku 1894 usporadúva Živnostenské spoločenstvo výstavy učňovských prác, na ktorých sa zúčastňuje priemerne 120 učňov. Na týchto výstavách rozdeľujú ročne odmeny priemerne do výšky 600 korún. Na jeseň 1899 usporiadali priemyselnú výstavu, patronát nad ňou prevzal arciknieža Friedrich. Výstavu navštívilo 105 347 osôb a priniesla 24 798 korún čistého zisku. Krátené.
(Nabudúce Tobrucká ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
