Budúci výtvarníci ukázali svoje umenie

, ale aj rodiny s deťmi, ktoré zaujíma, ako to vyzerá v škole pre profesionálnych výtvarníkov.

My sme tentoraz nahliadli do ateliéru Katedry reštaurovania, textilnej tvorby a do ateliéru skla na Katedre úžitkových umení - na Drotárskej ceste. Do posledne menovaného ateliéru nezasvätený návštevník možno vstúpi najprv. Z jednoduchého dôvodu - v bludisku chodieb na troch poschodiach budovy s pôdorysom písmena H sa dá naozaj nekonečne blúdiť, no sklo je hneď na prvom poschodí.

Skla bolo menej, ale pekného

Je pravda, že ateliér, v ktorom sa návštevníci zadívali do hry skla a svetla, pôsobil tento rok čo do množstva vystavených prác chudobnejšie, ale zato tu bolo niekoľko pekných kúskov.

Študenti pod vedením docenta Juraja Gavulu dokazovali svoju zručnosť pri tvorbe objektov z tabuľového skla s použitím rôznych technológií - brúsenia, lepenia, pieskovania, striekania farbou cez šablóny či naparovaním kovom. Ivan Illovský a Silvia Mikúšová zaujali návrhmi na cenu ministerstva školstva za vedu a techniku, Martina Pišková sklenými nádobami s pokovovaním platinou.

Najefektnejšie však pôsobil objekt tretiačky Lenky Šimonyiovej, zložený z 33 plôšok tvaru polmesiaca, ktorý hral svetlom a farbami.

Kto má fotografie sôch

z Kochovej záhrady?

Katedra reštaurovania je takisto na prvom poschodí, len v inom trakte budovy. Má viacero ateliérov, v tom, kde sa študenti učia reštaurovať kamenné sochy, sme našli plastiky Alegórií z Marianky, ktoré reštaurovali štvrtáci Juraj Gazdík, Štefan Rábek a Ernest Vajčovec.

Tieto diela si však zaslúžia väčší článok, preto sme sa vedúceho ateliéru docenta Jaroslava Kubu spýtali aspoň na kamenné torzá sôch matky s dieťaťom z Kochovej záhrady. Sú z prvej polovice 20. storočia, autor nebol zistený, a pretože sochy (podľa záznamov bolo vzáhrade ešte súsošie milencov) boli vytvorené z jemnozrnného pieskovca, dochovali sa len v nečitateľných, amorfných tvaroch. Zreštaurovať ich už nebude možné - vytvoria v škole kópie?

"Torzá môžeme citlivým tmelením zjednotiť a zakonzervovať, to ani nie je reštaurovanie," hovorí Kuba. "Pôvodné sochy nemáme zdokumentované, našla sa len jedna malá fotografia milencov, z ktorej sa však veľa vyčítať nedá. Pokúšame sa zohnať ďalšie." Pomohlo by, keby ľudia, ktorí majú pôvodné sochy nafotené, priniesli svoje snímky do ateliéru. Potom by sa dala vytvoriť plastická rekonštrukcia. O tom, či v škole vytvoria invenčné sochy, vychádzajúce zo zachovaných zlomkov, alebo do Kochovej záhrady pribudne celkom nová tvorba, nakoniec rozhodne pamiatkový úrad.

Slovanská madona

a nerecyklovaný textil

Vedúca ateliéru odevného dizajnu na Katedre textilnej tvorby docentka Júlia Sabová zadala tento semester študentom vyšších ročníkov vytvorenie súčasných odevov a spoločenských odevov, vychádzajúcich z ľudovej tradície. "Bola som rada tomu, ako sa študenti v takej dosť problematickej téme vyjadrili, čo vytvorili," povedala nám. "Ide o celosvetovú klímu, slovanská madona je v súčasnosti vzorom pre módne móla."

Lost in plisé je napríklad odev študentky štvrtého ročníka Miloty Krajinčákovej, ktorá sa pri formovaní textilného materiálu na figuríne inšpirovala ľudovou architektúrou, konkrétne radením dreva a šindľov na strechách.

Rovnako spokojná je Júlia Sabová s prácami, ktoré študenti vytvorili v spolupráci s francúzskou firmou Recyclaid, špecializujúcou sa na zbieranie a recyklovanie druhotného textilu. Z neho vytvorili nápadné a dôvtipné odevné doplnky. Napríklad zdobené opasky, vytvorené z vrchnej časti starých riflí vrátane vreciek, podprsenky s "peňaženkami" na drobné a drobnosti, koženú kapsičku, ktorá je zároveň módnym doplnkom na krk, rameno či zápästie, alebo šál zakončený rukavicami.

MILADA ČECHOVÁ

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL