Stany pre bezdomovcov sú obsadené

Vstup do stanového mestečka, ktoré od štvrtka vyrástlo vo Vrakuni pre bezdomovocov, tesne po zotmení pripomína tábor. Šesť vyhrievaných armádnych stanov s kapacitou 50 ľudí zapožičalo ministerstvo vnútra, stoja v areáli nocľahárne Mea Culpa. Dopravné spojenie s mestom je zlé, napriek tomu sa sem neustále trúsia premrznutí bezdomovci.

"A vy ste odkiaľ?" pýta sa nás staršia žena v dobrej nálade. Stará sa o nás ako o návštevu vo vlastnom dome, kým nezistí prečo sme prišli. S úsmevom sa odťahuje, bráni sa rozhovoru, neustále rozprávajúc. "Potom, potom," opakuje majorka Houlihanová, ako ju žartom nazývajú ostatní spolubývajúci. Nálada v stanoch, hlavne v jedálenskom, naozaj pripomína americký seriál MASH o poľnej nemocnici.

"Nie je to kuracie stehno, ale chutí vám?" vtipkuje ďalšia podnájomníčka, jediac hrachovú polievku s chlebom. Varili ju príslušníci civilnej ochrany, v pracovných dňoch totiž majú obyvatelia stanov teplé jedlo vďaka ochote mestskej časti, na víkend sa akosi pozabudlo. Všetko je po prvý raz, na skúšku. "Nemali sme doteraz takéto skúsenosti, bolo to na nás," hovorí o núdzovom ubytovaní koordinátor z úradu civilnej ochrany Zoltán Jasovský a dodáva, že takto naozaj žijú vojaci.

Jeho manželka z veľkého hrnca naberá polievku a čaj. "Všetko sa zatiaľ vždy zjedlo, sú radi, že sa môžu najesť," hovorí o hladných obyvateľoch. Nechutí akurát malej Mirke, ktorá sem práve dorazila so svojím otcom. Dostáva preto bábovku. Oboch čaká prvá noc v stanoch. Do reči veľmi nie je ani jednému. "Na ulici sme týždeň. Prespávať budeme tu, nemám kde nechať malú. Stratil som prácu a tým pádom aj podnájom," povedal Miroslav Matušica. O stanoch sa dozvedel náhodou. "Keby sme neboli tu, tak sme na ulici," odpovedal rázne. "Chcem si nájsť robotu a malú dať naspäť do škôlky."

Predajca časopisu Nota bene Tibor vyťahuje vrecko soli. "Mám rád slané," tvrdí. Spí v stane číslo 3, spolu sú tam desiati.

"Po tretej noci sa už dá povedať, že chodia stále tí istí, stabilná klientela. Veľmi si túto možnosť vážia," hovorí Milan Komžík, riaditeľ odboru humanitnej pomoci úradu civilnej ochrany. Každú noc je však bezdomovcov viac, zo štvrtka na piatok tu nocovalo asi 20 ľudí, v piatok večer ich sem prišlo už vyše 30 a zo soboty na nedeľu bolo zaregistrovaných už 44 bezdomovcov.

"Momentálne je každé lôžko obsadené, zatiaľ sme nikoho neodmietli. Postupne budeme rozširovať kapacitu," tvrdí Komžík. Cez víkend dobrovoľníci pridali ďalších desať lôžok, včera pristavili ďalšie tri stany.

Problémy s alkoholom zatiaľ neboli, ustrážiť sa však všetko nedá. Niektorí sa sem naozaj chodia len vyspať, iní vraj buntošia až do polnoci. Ráno, keď obyvatelia stanov odchádzajú, sa začína upratovať. Unavený koordinátor, ktorý tu trávi dni aj noci, si už vyskúšal aj čistenie záchodov.

Prekračujeme blato, vchádzame do umyvárne. Stan s teplou vodou je vyhrievaný a osvetlený. "Využívajú ho hlavne tí, ktorí to najmenej potrebujú," usmial sa Jasovský. Podľa jeho odhadov sa zo 44 ubytovaných v sobotu umylo asi 15.

Stany budú vo Vrakuni pravdepodobne do konca februára. Oddnes k zamestnancom úradu civilnej ochrany pribudnú aj dobrovoľníci neziskových organizácií. Každý deň počas príjmu v stanoch slúži aj lekár z nemocnice ministerstva vnútra.

DOROTA KRÁKOVÁ

Túto zimu zomrelo v Bratislave na následky podchladenia už 18 ľudí. V meste je akútny nedostatok nocľahární a služieb pre bezdomovovcov. Na približne 2000 ľudí bez strechy nad hlavou pripadá asi 100 lôžok v útulkoch. V súčasnosti sa okrem dočasného riešenia - stanov civilnej ochrany - pracuje aj na systémovejšom riešení problému. Magistrát rokuje o 24-hodinovom stredisku osobnej hygieny, starosta Starého Mesta je ochotný vyčleniť z rozpočtu mestskej časti sumu na spolufinancovanie nocľahárne s kapacitou do 60 lôžok. (dot)