|
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Na počiatku kreditového systému stála Bolonská deklarácia.
Bolonská deklarácia - návrat do renesancie
Bolonská deklarácia vznikla na základe myšlienky, že Európa si síce nebude zjednocovať svoje vysokoškolské systémy vzdelávania, ale pokúsi sa uchovať európsku pestrosť pod jednou strechou. Deklarácia bola počiatočným dokumentom, ktorý písomne zhmotňoval predstavu o spoločnom európskom vysokoškolskom priestore. Doteraz ju podpísalo 45 krajín, čím sa stala akceptovaným princípom budovania spoločného európskeho vysokoškolského priestoru.
"Starý kontinent doslova hýri rôznymi spôsobmi organizovania vysokoškolského vzdelávania. Jednou zo základných ideí je preto predstava podstatného uľahčenia mobility študentov v rámci univerzít. Je to myšlienka návratu k prapôvodnej predstave renesančných univerzít, kedy študenti putovali z jednej školy na druhú. Vzhľadom na nesmiernu pestrosť systémov sa však časom tento pohyb študentov znížil, lebo existujú formálne bariéry medzi systémami, ktoré poslucháčom spôsobujú nemalé problémy," myslí si prorektor pre rozvoj Univerzity Komenského Ivan Ostrovský (na snímke).
"Deklarácia zhmotňuje predstavu o spoločnom európskom systéme merania rozsahu štúdia, ktoré poslucháč absolvuje na ktorejkoľvek vysokej škole tak, aby sa mu to rovnakým spôsobom premietlo do jeho štúdia na materskej škole. Napríklad, keď strávi semester či rok štúdiom mimo svojej materskej univerzity, nemal by tam byť v úlohe študenta - turistu, ale riadneho študenta. Hlavným zmyslom je rovnakým spôsobom zmerať rozsah získaného vzdelania a veľmi príbuzným spôsobom štúdium organizovať," vysvetľuje.
Tak vznikla po prvýkrát predstava Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS), známeho ako kreditový systém. Pod skratkou ECTS sa ukrýva spôsob merania rozsahu pracovného výkonu študenta, najmä koľko a akú výučbu absolvoval počas štúdia na vysokej škole. Nie je to teda jeho kvalitatívne hodnotenie.
Za dva semestre 60 kreditov
Každý študijný program obsahuje zoznam predmetov s pridelenými kreditmi. Predmety sa delia na povinné, povinne voliteľné a nepovinné. Každý predmet má pridelenú určitú hodnotu vyjadrenú v kreditoch. Poslucháč si potom "poskladá" rozvrh tak, aby mal na konci semestra alebo akademicmého roka požadovaný počet kreditov na úspešné absolvovanie štúdia.
V praxi sa už štandardne používa prístup, kedy za jeden akademický rok študent nazbiera šesťdesiat kreditov. Spoločnému ECTS systému sa postupne prispôsobujú univerzity všetkých 45 signatárskych krajín.
Ďalším európskym trendom je zvyšovanie vzdelanostnej úrovne, a to aj rozsiahlejšou zmenou organizácie štúdia. Donedávna sa za štandardnú dĺžku štúdia považoval jednoliaty blok v podobe desiatich semestrov. Ak niekto prerušil štúdium v ôsmom semestri, nemal z neho žiadny osoh. Ako keby vôbec neštudoval a zostala mu len kvalifikácia maturanta. V snahe znížiť toto riziko, rozšíriť vzdelanosť a zefektívniť vysokoškolské systémy, Európa postupne akceptuje predstavu blízku anglosaskému modelu rozdelenia štúdia na tri stupne - bakalárske, magisterské a doktorandské. "Paradoxne, práve toto narazilo na väčší odpor ako celý kreditný systém, lebo národné vysokoškolské systémy opierajúce sa o národnú legislatívu, to neboli ochotné spočiatku akceptovať - z hľadiska tradície či prirodzeného konzervativizmu," hovorí.
Rýchla a pozitívna reakcia
na Slovensku
"Slovensko, čo sa týka národnej legislatívy, zareagovalo prekvapujúco rýchlo a pozitívne. Zákon o vysokých školách číslo131/2002 Zb. priamo zavádza kreditový systém ako jedinú formu organizácie štúdia. Prechod však nie je náhly a nárazový, lebo zákon tiež umožňuje, aby študenti, ktorí začali študovať k prvému aprílu 2005, ukončili svoje štúdium podľa dovtedy platných predpisov. Zároveň prikazuje vysokým školám povinne prijímať študentov na štúdium podľa nového zákona až od akademického roka 2005/2006. Dvojaký spôsob organizácie štúdia u nás teda môže pretrvávať až do rokov 2010/2011. Z hľadiska riadenia je to mimoriadne ťažká situácia, lebo riadiaci pracovníci sa vždy musia najskôr presvedčiť, s akým študentom majú vlastne do činenia a podľa toho ho posudzovať," vysvetľuje Ivan Ostrovský.
Univerzita Komenského, ako jediná po zavedení kreditového systému na Slovensku, robí v týchto dňoch kompletnú analýzu všetkých predmetov. Rozsiahle monitorovanie niekoľkých tisícok položiek potrvá podľa prorektora ešte nejaký čas.
"Okrem iného sme narazili na zaujímavý problém. Povinné alebo povinne voliteľné predmety mali nulovú kreditovú dotáciu. Napríklad, naše fakulty zápasia s otázkou, akú úlohu majú hrať donedávna povinné predmety, telesná výchova a cudzí jazyk? Niektoré fakulty trvajú na tom, že telesná výchova musí byť povinná a pri tom jej, kuriózne, dajú nezmyselných nula kreditov. Vďaka analýze fakulty upozorníme na to, že nie je možné, aby mali takéto neprijateľné odchýlky," dodáva prorektor Ivan Ostrovský.
MARÍNA DOBOŠOVÁ
Ako čítať písmenkáHodnotenie slúži na to, aby sa zistilo, na akej úrovni študent konkrétny predmet absolvoval. V kreditovom systéme sa na hodnotenie nepoužívajú známky, ale písmená. Známky sa posudzovali ako príliš tvrdé a jednoznačné. Šesťstupňová škála od najlepšieho A až po Fx má zároveň aj zaujímavý psychologický efekt. Vyučujúcim totiž dáva namiesto štyroch až šesť možností, čím im poskytuje priestor pre presnejšie ohodnotenie poslucháčov. A poslucháči potom majú pocit, že šanca úspešne absolvovať predmet sa zvyšuje. Teóriu potvrdzuje aj poslucháčka štvrtého ročníka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. "Určite je to lepší pocit aj väčšia šanca. Ale keď sa nenaučím, tak nepomôže ani desať písmen," smeje sa.
Kvalitatívne hodnotenie študentovho výkonu sa riadi hodnotením zaužívaným v danej krajine. Existuje aj stupnica ECTS hodnotenia, ktorá posudzuje výkon študenta na štatistickom základe v porovnaní s ostatnými študentmi, ktorí úspešne absolvovali konkrétnu zložku študijného programu:
A - najlepších 10% študentov
B - ďalších 25 %
C - ďalších 30%
D - ďalších 25%
E - ďalších 10%
Neúspešní študenti môžu získať hodnotenie F (neprešiel, musí vyvinúť veľké úsilie) alebo Fx (neprešiel, keď vynaloží trochu úsilia, prejde). Podľa Ivana Ostrovského školy hľadia aj na dosiahnutú úroveň a existujú fakulty, kde prevaha známok typu D a E vytvára tlak na študentov, aby si niektoré kurzy zopakovali. (mad)
Starý systém na ústupe
"Prekvapilo by ma, keby iné školy trvali na inom ako kreditovom spôsobe organizácie štúdia, lebo by si znevýhodňovali vlastných študentov," hovorí Ivan Ostrovský.
Študenti študujúci mimo kreditového systému majú totiž sťaženú mobilitu medzi univerzitami v iných krajinách. Nemôžu nikde požiadať o pokračovanie štúdia, hoci len na jediný semester, lebo nevedia z materskej školy doniesť kredity na hosťovskú. A naopak, po návrate sa im u nás nedajú uznať čerstvo získané kredity, lebo niet systému, kde by pasovali. "Starý systém si nevšímal a nehodnotil rozsah výučby. Rozsah, forma a váha prisudzovaná predmetom sa nechávala iba na pleciach profesorov a docentov zodpovedných za príslušný študijný odbor. Záležalo len od nich, koľko a akých foriem výučby študent musí absolvovať, aby sa z neho stal absolvent odboru. Jediné, na čom vtedy záležalo, bolo hodnotenie kvality v podobe známok," porovnáva.
Žiadaní bakalári
Slovenské univerzity sa podľa prorektorových slov pokúšajú nastaviť organizáciu štúdia podľa svojich vžitých predstáv. "Tento problém sa dal pozorovať pri akreditácii nových študijných programov. Veľa ľudí si totiž stále nechce uvedomiť zmysel rozdelenia štúdia na bakalársky, magisterský a doktorandský stupeň. Toto rozdelenie pritom zvyšuje šance úspešnosti štúdia pre veľa mladých ľudí. A aj trh práce sa čoraz viac adaptuje na situáciu, kedy vysoké školy ponúkajú bakalárov ako plnohodnotný produkt. Existuje celý rad pracovných pozícií, ktoré si nevyžadujú úzku pracovnú špecializáciu, ale skôr pružnosť v podobe. A to sa netýka len služieb či administratívny, ale aj oblasti ako sú informačné technológie a úplnej väčšiny ostatných odborov, v ktorých univerzity a vysoké školy ponúkajú svoje študijné programy." dodáva prorektor Ivan Ostrovský.
