 Menšia napoleonská guľa, ktorú môžeme vidieť napríklad vo fasáde domu na Žižkovej ulici, váži najmenej päť kilogramov. FOTO SME - PAVOL MAJER |
Dvesté výročie podpísania bratislavského mieru Napoleonom (1805) si pripomenul moderátor Dado Nagy so svojimi hosťami v kaviarni Štefánka. O napoleonskej Bratislave, legendách a tradícii debatovali historik umenia Vlado Tomčík, autor knižky Napoleon a Bratislava Juraj Hradský a zástupca Francúzskeho inštitútu v Bratislave Emmanuel Rimbert. Medzi odborníkov - napoleonológov mal prísť aj profesor Fedor Malík, aby vojensky presne, po vzore vojvodcu, otvoril sekt šabľou. Zdolala ho chrípka a preto popri zaujímavej debate museli fľašky otvárať celkom obyčajne.
Bratislavský mier bol uzavretý 26. decembra 1806 po bitke pri Slavkove v Primaciálnom paláci. Čo sa v tomto období dialo v Bratislave? Mierový akt mal zabezpečiť mestu stabilitu a pokoj, ale ako sa ukázalo, nebolo to celkom tak. Napoleonské vojská sa o štyri roky neskôr vrátili do Bratislavy (1809), aby ju drancovali a ostreľovali.
Zanechali po sebe aj niekoľko pamiatok - napoleonských gúľ. Bratislavu ostreľovali z dnešnej Einsteinovej ulice a zničili 125 domov. Obyvatelia mesta pri ich opravovaní vmurovali gule do fasád a dodnes ich možno nájsť na Mozartovom dome, na Beblavého a Michalskej ulici alebo aj na fasáde Nemocnice u milosrdných bratov.
Dado Nagy porozprával legendu o vojakovi Hubertovi, ktorého ranili počas ťaženia v Rusku a zostal v bratislavskom lazarete. Ošetrovala ho krásna Paulína, do ktorej sa zamiloval a vzal si ju za manželku. Pretože bol znalcom šumivého vína, založil firmu na výrobu šumivých vín. V Seredi, kde vyrábajú tento sekt však tvrdia, že značku síce založil francúzsky vojak Johann Evangelista Hubert, ale pravdepodobnejšími zakladateľmi boli dvaja mešťania, obchodník Fischer a lekár lazaretu Schonbauer. História uvádza aj to, že tridsaťtriročný vojak Hubert umrel a firmu po ňom zveľadila manželka Paulína. Po Napoleonovi teda zostali v Bratislave gule a strieľajúce zátky populárneho sektu.
Juraj Hradský pripomenul tri mierové zmluvy, ktoré boli podpísané v Bratislave, a najvýznamnejšia z nich bola práve bratislavský mier. Ako k tomu došlo? Pôvodne sa mala podpísať v Brne, no po bitke sa Napoleon rozhodol pre Bratislavu. Vtedy malo mesto 25-tisíc obyvateľov a ubytovalo sa v ňom 18-tisíc napoleonských vojakov. Šľachta a mešťania však držali spolu a otvorili svoje domy vojakom. Starali sa o nich tak dobre, že vďaka bezuzdnému jedeniu a pitiu - vypili 201-tisíc litrov vína a 376-tisíc litrov piva, s nimi mal čo robiť i lekár.
Ďalšiu legendu spomenul Vlado Tomčík. Napoleon sa vraj stretol s Chatamom Soferom, ktorý v tom čase radil aj kresťanským panovníkom. Bratislava bola totiž začiatkom devätnásteho storočia jedným z centier svetového židovstva. Vojvodca sa teda o tom, čo ďalej, radil aj s múdrym rabínom.
Na celom svete je časť literatúry fascinovaná Napoleonom ako osobnosťou, v rôznych krajinách fungujú napoleonské spoločnosti a značka Napoleon je aj názvom koňaku. No ako na stretnutí podotkol Emmanuel Rimbert z francúzskej ambasády, hoci sa veľa debatuje o tom, či bol, alebo nebol Napoleon otrávený, jedno je isté. Na konci života v izolácii na Ostrove sv. Heleny bol určite otrávený - nostalgiou za zašlou slávou.
Hoci sa sekt v Štefánke napokon šabľou neotváral, bratislavský mier si odborníci pripomenuli naozaj zaujímavo.
Barbora Laucká
