Drobeniu skaly pod hradom Devín by malo zabrániť očisťovanie od uvoľnených skál a náletovej zelene. Na zásadnejšie a väčšie opatrenia zatiaľ Paming nemá peniaze. |
Skalné bralo pod hradom Devín monitoruje skupina odborníkov - geológov a pamiatkarov. Bralo sa v priebehu tisícročí menilo, vznikali nové trhliny a skala zvetráva. Striedanie ročných období, voda a teplota spôsobili postupné rozpadávanie horninového masívu.
"Prvý výskum skalného brala sme robili asi pred dvanástimi rokmi a bol spojený s odstraňovaním uvoľnených kameňov," povedal Cyril Vaňo, riaditeľ Pamingu. Úlomky skál často zaregistrujú chodci či cyklisti na chodníku pod bralom. "S pomocou horolezcov a optiky sme vytypovali všetky háklivé miesta a systém puklín. Nebezpečných miest je vyše dvesto." Odborníci ich monitorujú špeciálnym zariadením. Sledujú, či sa škáry a pukliny rozširujú.
V súčasnosti dokončujú výpočty stability ohrozených skalných blokov a posudzujú stabilitu skaly.
Na sanačné opatrenia, ktoré by zabránili uvoľňovaniu väčších blokov z brala, však Paming nemá peniaze. Zabezpečili by to opatrenia ako špárovanie trhlín a technická stabilizácia uvoľnených častí brala kotvením (po výpočtoch stability).
Zatiaľ by drobeniu skaly malo zabrániť očisťovanie od uvoľnených skál a náletovej zelene. To plánuje Paming zabezpečiť tento rok. Zvažujú aj prekrytie problémových častí, z ktorých sa skaly drobia na chodník a ohrozujú chodcov a bicyklistov záchytnými sieťami.
"Ak by sa na definitívnu stabilizáciu brala muselo čakať dlhšiu dobu, jednou z možností je osadenie varovného systému. Ten by upozorňoval na nebezpečné pohyby skaly," povedala Zdenka Turzíková z Pamingu. Dodala, že v súčasnosti ešte zrútenie veľkých častí nehrozí. "Postupne sa však tvoria menšie skalné bloky, ktoré môžu opadávať."
História osídlenia a neskôr hradiska na Devíne siaha až do doby kamennej. Nálezy v dolnej časti hradu dokazujú, že priestor bol osídlený už okolo šiesteho tisícročia pred Kristom. Táto časť Malých Karpát vrátane hradnej skaly bola zhruba pred 13 až 15 miliónmi rokov pod morom. Dôkazom toho je Sandberg, na ktorom sa našlo viac ako 300 druhov fosílií. Po ústupe mora sa v okolí hradnej skaly vytvoril systém prietočných jazier, redukciou ktorých sa vytvoril veľtok Dunaja. JANA PARKROVÁ