Kruhovité dláždenie na začiatku Laurinskej ulice naznačuje, kde sa nachádzala Laurinská brána.
Dnes je ťažké predstaviť si, kadiaľ sa pôvodné stredoveké opevnenie tiahlo, kde presne boli umiestnené jednotlivé vstupné brány, prípadne ktorá je v akom rozsahu zachovaná. Jedným zo spôsobov zviditeľnenia zaniknutých lokalít a brán opevnenia je vyloženie ich pôdorysu v mestskej dlažbe. Avšak len toto určite nepostačí. Uvedomili ste si niekedy, že kruhovité dláždenie na začiatku Laurinskej ulice je práve takýmto „nákresom“ priebehu hradieb?
A nezasvätený laik prechádzajúci spomínanou ulicou zrejme tiež nepochopí, čo znamená čudesná mreža, zavesená nad komunikáciou. Mreža má naznačovať pôvodnú spúšťaciu mrežu brány. Okrem toho, že je táto symbolika nejasná, mreža je umiestnená úplne neadekvátne historickej skutočnosti, ďaleko od pôdorysného vyloženia hradieb v dlažbe.
Preto bude potrebné pritiahnuť pozornosť obyvateľov i návštevníkov nášho mesta výraznejším a jednoznačnejším spôsobom, napríklad informačnými tabuľami, prípadne výtvarnými symbolmi – platňami, piliérmi, portálmi. To si však ešte žiada overiť možnosti osadenia týchto „pútačov“ do daných mestských priestorov a, samozrejme, dohliadnuť na ich jednotnosť. Umiestnené by mali byť presne na fiktívnej hranici exteriéru a interiéru stredovekej Bratislavy a vymedzovali by priebeh mestského opevnenia.
Ako odzenelo na seminári, nie je toho málo, čo by sa pre oživenie mestských hradieb dalo urobiť. Odborníci okrem lepšieho využitia a sprístupnenia „hluchých“, skrytých častí západného úseku fortifikačného systému mesta a prezentácie zaniknutých častí hradieb vyložením v pôdoryse uvažujú o dostavaní parkanového múru pri Dóme či sprístupnení suterénu Bibiany alebo presklení severnej strany Nového mosta, čím by sa zviditeľnilo predbránie Vydrickej brány. Súčasné využitie archeologických nálezov v suteréne Bibiany je nulové, priestory nie sú sprístupnené.
Problematické je i zviditeľnenie Obuvníckej bašty na nároží Hviezdoslavovho a Rybného námestia alebo časti múru opevnenia pri Michalskej veži, ktorý bol čiastočne viditeľný v interiéri bývalej galérie Nova.
