
Mreža, ktorá má symbolizovať pôvodnú spúšťaciu mrežu Laurinskej brány. FOTO SME – PAVOL MAJER
So stavbou Nového mosta sa odkryl ucelený kus hradobného opevnenia na Starometskej ulici a začalo sa s jeho prezentáciou. Pri obnove múrov sa však používali rôzne metódy a pamiatkari niektoré vynovené časti považujú za nevhodne rekonštruované. Neodborná obnova je preto často argumentom, že by sa hradby mali zastavať. Z radov odborníkov sa v poslednom čase ozýva, že naše hradby sú fenoménom a zakryť sa nesmú. „Rozdielne názory na metodickú obnovu sa dajú zosúladiť. Nevhodné časti sa dajú eliminovať a dôležité úseky prezentovať,“ povedala Jana Gregorová z Fakulty architketúry STU. „Narážam na problém Staromestskej ulice a dotvorenie Michalskej priekopy. Jedine tieto dva priestory možno chápať ako ucelený kus hradieb aj s priekopou pri nich.“ Odborníkov vyburcoval k diskusiám aj zvýšený záujem investorov v okolí hradieb, ktorých aktivity vedú k ich zakrytiu alebo narušeniu. Aj medzi nimi sú však na hradby rozdielne názory. Na fakulte architektúry preto v stredu zorganizovali seminár. Ako na ňom zaznelo, podobná vec sa v Bratislave neudiala celých sto rokov. Zišli sa tu pamiatkari, urbanisti, architekti a spolu hľadali odpoveď na otázku – prezentovať hradby alebo nie. Na seminári boli predstavené výskumy a porovnávalo sa riešenie prezentácie hradieb s iným mestami na Slovensku a v Česku. Zistilo sa, že neexistujú schválené zásadné koncepčné materiály – zásady pamiatkovej starostlivosti, regulačný plán zóny, ktoré by podávali jednotný názor.