Prvá zmienka o Rybárskej vežičke pochádza už zo začiatku 15. storočia. Ako Rybárska brána sa pamiatka spomína až neskôr. FOTO SME – PAVOL MAJER
a detaily sa dajú dobre rozoznať.
Horšie je to cez deň, keď musíte doslova pritlačiť nos na sklo, aby ste niečo videli. Rovnako je to aj s informatívnym textom, ktorý je napísaný priamo na povrchu sklenenej platne.
Obnažené predbránie Rybárskej brány by bolo najlepšie vidieť vtedy, keby ho žiadne sklo neprikrývalo. Aj jeho umiestnenie má však svoje zrejmé dôvody, ktoré museli vziať odborníci pri diskusiách o prezentácii vzácnej pamiatky do úvahy. Týmto spôsobom sa eliminuje negatívny vplyv poveternostných podmienok, vtáčích exkrementov či prípadného vandalizmu.
Napriek spomenutým drobným nedostatkom patrí prezentácia časti Rybárskej brány aj podľa odborníkov k tomu najlepšiemu, čo sa z pôvodného mestského opevnenia podarilo sprístupniť verejnosti.
Prvá zmienka o Rybárskej vežičke pochádza už zo začiatku 15. storočia. Ako Rybárska brána sa pamiatka spomína až neskôr. Osud ojedinelej pamiatky bol dramatický. Pred hroziacim tureckým nebezpečenstvom v roku 1526 bránu zamurovali a na vstup do mesta slúžila iba malá bránička z východnej strany. Trvalo to až do roku 1756, keď bránu opätovne otvorili. V tom čase jej však ostávalo iba niekoľko rokov. Koncom 18. storočia pamiatku zbúrali a materiál z nej využili na výstavbu iných budov. (eta)
