 Kurátorka 1. salónu slovenského výtvarného umenia Zuzana Jarošová a Delirium tremens (hore) od Ivana Koleniča. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
"Chýbajú mi salóny menšieho typu, na ktorých by mal návštevník možnosť porovnať tvorivé postupy rôznych autorov," hovorí k predajnej výstave inštalovanej v budove bizniscentra na Námestí 1. mája 14.
"Preto som sa na tomto salóne rozhodla predstaviť generáciu dnešných štyridsiatnikov, originálne osobnosti, ktoré prichádzajú s autentickým programom. Z nečakaných kombinácií rôznych osobností vzniká aj nečakané iskrenie." Toto tvrdenie potvrdzuje silné a pútavé pôsobenie výberu, siahajúceho od expresívnej a geometrickej abstrakcie až po realistické, figuratívne veci.
Negalerijné priestory pod úrovňou chodníka poskytujú z výstavy 40 diel pätnástich autorov neobyčajný zážitok. Keďže salón je otvorený od 13. do 18. hodiny každý deň, vo večerných hodinách sa ľuďom prechádzajúcim okolo naskytne príťažlivý pohľad na netradičnú inštaláciu plnú vnemovo silných diel. "Zvolila som voľnejšiu, ateliérovú inštaláciu, ale tak, aby zostal zachovaný svet jedného autora," sprevádza nás priestormi Zuzana Jarošová.
Svet jedného autora sa tak prepletá so svetom druhého nenásilne a príjemne na stenách aj na zemi. Martin Borodáč dominuje jednej zo stien tapisériami a akrylmi na dreve. Jeho znakové, expresívne maľby sú na predaj od 36-tisíc. Borodáč je zároveň autorom najdrahšieho kusa na výstave, tapisérie Červený tanec s rozmermi 140x170 za 89-tisíc korún.
Vedľa Borodáča nájdu návštevníci mikro- a makrosvety Stanislava Stankóciho, dva oleje Doroty Sadovskej s jej typickým pohľadom na figúru alebo koláže Juraja Krivoša, ktorý kombinuje abstraktné maľby s útržkami hyperrealizmu - ľahko vytvorí ilúziu, že v obraze sú zakomponované fotografie iných známych diel, sú to však jeho čiernobiele, olejom maľované kópie.
Pokračujeme povedľa expresívnych malieb Jana Hlavatého, akryly evokujúce svet počítačov od Ivana Csudaia sa dajú kúpiť za 35-tisíc, Stanislav Bubán je na salóne zastúpený tromi obrazmi zo série Intimacy, každý za 16-tisíc.
"Verejný krst" majú maľby Ivana Koleniča. Spisovateľ, ktorý je vzdelaním výtvarník, až doteraz nechcel vystavovať a pre mnohých je objavom salónu. Jeho diela pritom predstavujú veľmi vyzretý a osobitý štýl expresívnej maľby, zachytávajúcej erotickú extázu v ružovo-červeno-čiernych farbách (Pasca, Láska na lízing), "civilnejšie" námety (Delirium tremens) i vtipný, kompozične a rukopisom veľmi originálny portrét opice (Zuzoko).
Marcel Sedlák sa na salóne vizuálne výrazne presadzuje veľkoplošnými plátnami, červenými erupciami v hložníkovskej tradícii. Igor Piačka ponúka cyklus grafík alebo olej Kríza stredného veku, ktorý s cenou 55-tisíc patrí k drahším dielam výberu. Grafika je ešte na salóne zastúpená dielami Roberta Jančoviča či Slávky a Slava Brezinovcov.
"Slovenské výtvarné umenie má ponorkovú chorobu," hovorí na záver prehliadky Zuzana Jarošová. "Nielenže nevieme, čo sa v oblasti umenia deje vo svete, ale ani doma." Aj preto by v tradícii zimných salónov rada pokračovala. "Súkromné komorné galérie neponúkajú kvalitné umenie, snáď s výnimkou dvoch nadbiehajú nízkemu vkusu nákupcov. To je chyba, lebo kvalitné umenie potom síce poznajú fajnšmekri, ale bežní diváci nie."
Prvý salón súčasného slovenského výtvarného umenia je predĺžený do konca januára.
