Bratislava je veterné mesto

Na hrebeni Malých Karpát bolo včera napoludnie -6,3 stupňa Celzia, na Kolibe namerali hydrometeorológovia -4,1 stupňa a na letisku -2,5 stupňa Celzia.

Podľa klimatológov to však nie je nezvyčajný jav. "Bratislava je pomerne veľké a členité mesto. Takéto rozdiely existujú v každom ročnom období," hovorí klimatológ, pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Štastný.

Ústav preto v hlavnom meste prevádzkuje štyri hydrometeorologické stanice, ktoré na rôznych miestach merajú teplotu a vlhkosť vzduchu, rýchlosť jeho prúdenia, trvanie a množstvo zrážok, slnečný svit a výšku snehovej pokrývky. Sú v Mlynskej doline v areáli matematicko-fyzikálnej fakulty, na Malom Javorníku na hrebeni Malých Karpát, na Kolibe a Letisku Milana Rastislava Štefánika. Po meste sú zároveň rozmiestnené viaceré ďalšie stanice, ktoré sledujú len zrážky.

Stanica Javorník sa nachádza vo výške 586 metrov nad morom, na Kolibe je pracovisko umiestnené v nadmorskej výške 286 metrov, Bratislava-letisko, ktoré prezentuje nížinné polohy, má len 131 metrov nad morom. Podobných meracích staníc má ústav po celom území Slovenska asi sto.

"K dispozícii máme údaje každých desať minút," povedal klimatológ. Hodnoty sa však zapisujú do databázy každú minútu, pracovníci ústavu ich môžu kedykoľvek použiť pri analýze meteorologickej situácie.

Podľa klimatológa je Bratislava dosť veterné miesto, najviac "fúka" najmä na hrebeňových polohách, ale silný vietor často namerajú napríklad aj v Lamači a v úžine medzi Karpatmi, teda na západe mesta.

Najteplejšie miesta v meste sú v nížine, teda v Starom Meste a Petržalke.

Jeden z najhorúcejších dní v Bratislave bol 12. august 2003, keď na stanici letisko namerali o 16.00 až 37 stupňov Celzia.

Najviac nasneží na bratislavských kopcoch, v súčasnosti je na Kolibe okolo metra snehu.

Na území mesta je dlhá tradícia pozorovania počasia, prvá hydrometeorologická stanica tu fungovala už od roku 1851.

DOROTA KRÁKOVÁ