Ministerstvo životného prostredia vlani v máji požiadalo o takzvané veľké hodnotenie. "Treba preveriť všetko až po najmenšieho chrobáčika, ktorý na dotknutom území žije," povedal Kolada.
Po stroskotaní plánov na metro mesto v roku 2003 rozhodlo o postavení trate pre rýchloelektričku, ktorá by spojila Petržalku s centrom. Ministerstvo zdôvodňuje svoj postoj tým, že navrhovaná trasa električky vedie cez najväčšie slovenské sídlisko a s jej výstavbou súvisí množstvo závažných problémov.
"Predchádzanie problémom je vždy lacnejšie ako ich následné odstraňovanie," povedala Dana Gregorová z tlačového oddelenia ministerstva.
"Mesto správu o hodnotení vypracovalo a odovzdalo 11. augusta, ale správa nezodpovedala rozsahu určenému podľa zákona," povedala Gregorová. Dopracovanú správu predložilo mesto opätovne 4. januára a ministerstvo má čas do 5. marca, aby ju pripomienkovalo. Mesto musí medzitým urobiť verejné prerokovanie a nakoniec ministerstvo vydá záverečné stanovisko. "Ukončenie procesu sa očakáva asi v máji," dodala Gregorová.
Súčasťou výstavby je aj prestavba Starého mosta, kadiaľ má viesť trať cez Dunaj s vyústením na Šafárikovo námestie. To podľa ministerstva predstavuje odstávku mosta na niekoľko mesiacov s dôsledkami na celú dopravu v meste.
Ďalším negatívnym vplyvom je hluk. "Ešte nie je presne známy typ električky, preto vplyvy hluku sa predpokladajú len teoreticky," povedala Gregorová. Podľa nej to nemôžu byť staré električky.
Ďalej bolo treba opísať vplyv na vodstvo, definovať urbanistické zmeny a vplyv na dopravu v meste po dokončení. Podľa ministerstva však rýchlodráha aj tak nevyrieši problém celej Petržalky, lebo ľudia nebudú môcť odvšadiaľ dochádzať na zastávky. "Ostatní budú naďalej využívať autobusovú dopravu," myslí si Gregorová.
Už vlani sa objavili názory, že vedenie mesta sa vzdáva myšlienky na nosný dopravný systém. Nasvedčovalo tomu vyčlenenie 200 miliónov korún z peňazí určených na rýchloelektričku na nákup nových autobusov pre dopravný podnik.
V minulom roku sa v rozpočte plánovalo na prípravu nosného systému 1,4 miliardy, v skutočnosti boli preinvestované štyri milióny.
V rozpočte na tento rok sa nosný systém objavuje medzi kapitálovými výdavkami - 120 miliónov má ísť na obstaranie dokumentácie potrebnej na územné rozhodnutie. "Je predpoklad, že v tomto roku mesto bude objednávať projektovú dokumentáciu k prvej etape výstavby, ktorá sa začne rekonštrukciou Starého mosta," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
Nosný dopravný systém bol od začiatku jednou z priorít vedenia mesta. V čase blížiacich sa komunálnych volieb je téma opäť aktuálna a nevie sa, koľko sa do volieb stihne. Podľa Chudinovej je predčasné hovoriť o tom, či primátor Andrej Ďurkovský bude znova kandidovať. "Ale pre každého človeka je iste významné, aby začaté dielo dokončil," povedala Chudinová.
Fakty o rýchloelektričke
Celá stavba by mala stáť do päť miliárd korún a stavať by ju mali vyše dvoch rokov. Trať rýchlodráhy pravdepodobne povedie z Janíkovho dvora na juhu Petržalky popri Draždiaku cez Háje, Bosákovu, Einsteinovu a Viedenskú cestu a cez Dunaj po zrekonštruovanom Starom moste na Šafárikovo námestie. Výškové vedenie trasy počíta s tromi variantmi - povrchové, nadúrovňové a polozapustené v povrchu. (sita)
História snáh o metro
O metre sa začalo hovoriť už pred tridsiatimi rokmi pri projektovaní Petržalky. V roku 1985 postavili južnú radiálu z Petržalky, kde sa plánovalo aj depo. V roku 1990 boli práce pre nedostatok peňazí a politické zmeny prerušené. Neskôr sa začali objavovať alternatívy výstavby ľahkého metra. Jeho trasy a stanice sa stali súčasťou územného plánu v roku 1993 a generálneho dopravného plánu mesta v roku 1995. V roku 1997 vznikla spoločnosť Metro, ktorá pripravovala projekty so zahraničným konzorciom. V roku 1998 sa pre rozpory a nevyjasnené financovanie spolupráca s konzorciom ukončila. V máji 2000 vznikla dokumentácia, ktorá počítala s troma novými variantmi riešenia. Ministerstvo výstavby ju pre nevyriešené financovanie v septembri 2001 vrátilo mestu. Investícia, ktorá by v lepšom prípade bola potrebná, sa odhadovala na 20 až 30 miliárd korún. Definitívny koniec snáh o metro nastal v októbri 2003, keď mestskí poslanci schválili prípravu variantu koľajová doprava. (lin)