Vyústenie Vajanského nábrežia do Šafárikovho námestia. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Dunaj bol oveľa širší, v okolí stabilného mosta sa oddeľovalo Novozámocké rameno, takže tam, kde dnes oproti starej radovej zástavbe vznikol paralelný rad a cez dve ulice tam vyrastá blok domov, mohol kedysi stáť iba jeden rad domov.
Aj úroveň dunajského nábrežia bola vtedy oveľa nižšia. Svedčia o tom staršie budovy, ktoré sa tu nachádzajú. Niekdajší Apponyiho, potom Piattiho a dnes Pálffyho dom má schodíky ku vchodu už hodne pod úrovňou ulice a okná prízemného traktu sú tiež takmer pod jej úrovňou.
Haybäckov sklad dreva, ktorý sa nachádza na mieste, kde voľakedy bola záhrada pri dome grófa Csákyho, neskôr záhrada domu rodiny Kindervatterovcov na Grösslingovej ulici, a na mapách z minulého storočia tiež figuruje ako záhrada s vysokými stromami, ležal tak hlboko pod úrovňou ulice, že ho museli zaplniť zeminou. Za mešťanostu Justiho použili na to zeminu z korunovačného kopca, ktorý sa likvidoval.
Vzhľad nábrežia
No aj po architektonickej stránke vyzeralo nábrežie celkom ináč ako dnes. Na mieste dnešného Haybäckovho skladu dreva bolo v 18. storočí stanovište uhorských lodníkov, ktorí s konskými záprahmi ťahali po brehu náklady. Na mieste, kde sa Justiho rad dotýka Námestia kráľa Ondreja (Šafárikovho námestia) a kde dnes stojí Grossmannov veľký secesný dom, bol voľakedy mestský majer, označený mestským erbom. Bol tu zároveň aj mestský vodojem. Pod týmto menom figuruje aj u Halácsyho. Podľa Korabinského knihy z roku 1871 tu bol mestský bitúnok a vedľa osobný prístav Flösserstadl.
Dnes je na Justiho rade už viacero významných budov - Lanfranconiho dom, niekdajší Jurenákov dom (dnes vo vlastníctve Prvej sporiteľne), Petrikov, Grossmannov, Linzbothov, Huberthov a Durvayov dom, ktoré sú ozdobou Justiho radu.
Úplná zástavba sa očakáva v najbližšej budúcnosti, a keď postavia plánovanú budovu vojenského veliteľstva, Justiho rad stratí dnešný charakter, nebude to už rad, ale ulica. Táto premena je v malom meradle kópiou premeny budapeštianskeho dunajského nábrežia.
S výstavbou stabilného mosta súvisí výstavba celého okolia. Sklady dunajskej paroplavby aj uhoľné sklady sa dostali nižšie, tie prvé na Fadrusovo nábrežie z tejto strany mosta, tie druhé za most, do blízkosti zimného prístavu.
(Nabudúce Vajanského nábrežie, pokračovanie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
