Príprava nového územného plánu mešká. Vlani mesto ohlasovalo, že dôležitý dokument, ktorý by mal usmerňovať rozvoj mesta do roku 2030, sa bude schvaľovať na jeseň, potom do konca roka. Najnovšie sa hovorí, že by to mohlo byť v prvom štvrťroku tohto roka. Potvrdila to námestíčka primátora Tatiana Mikušová.
Plán má nahradiť aktualizovanú verziu ešte z čias komunizmu. "Smerný územný plán Bratislavy je z roku 1976, doplnok k nemu bol prijatý v roku 1986 a aktualizácia v roku 1993," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. Táto aktualizácia sa priebežne dopĺňala. Na magistráte alebo v mestských častiach vzniklo aj množstvo územných plánov zón. Tieto dokumenty zmenili poľnohospodársku pôdu na stavebné pozemky či iným spôsobom umožnili výstavbu.
Verejnosť i ochranári s mnohými stavbami nesúhlasili - buď sa im zdali nekoncepčné, neúmerne zahusťujúce, alebo na úkor zelene.
Podľa mesta je príprava veľkého územného plánu zložitý proces. "Hlavné mesto ho pripravuje už zhruba deväť rokov," povedala Chudinová.
Jednou z príčin zdržania bolo množstvo pripomienok od občanov a inštitúcií, ktoré prišli v čase verejného prerokovania od júla do decembra 2004 a ktoré musí mesto podľa zákona zhodnotiť. "Boli ich rádovo tisícky," pripustila Chudinová s tým, že so všetkými navrhujúcimi treba "dospieť k zhode".
Keď sa pripomienky zapracujú do návrhu územného plánu, musí ho preskúmať krajský stavebný úrad. "Až potom ho môžu začať schvaľovať mestskí poslanci," povedala Chudinová. Nedá sa však podľa nej odhadnúť presný termín jeho predloženia do zastupiteľstva.
Ľubica Trubíniová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia si myslí, že meškanie samo osebe nie je na škodu. "V prvej fáze mesto poskytlo väčší priestor na pripomienky verejnosti," povedala Trubíniová s tým, že bratislavské ochranárske organizácie ešte stále nie sú spokojné s návrhom mesta. "Stále sa ukrajuje z častí, ktoré majú rekreačnú funkciu," vysvetlila Trubíniová. Definícia rekreácie je pritom dvojaká - kým ochranári si myslia, že má ísť o prirodzenú zeleň, ktorá je v meste potrebná, investori s častou podporou samosprávy presadzujú výstavbu akvaparkov a zábavných centier.
Zmeny narýchloMestskí poslanci krátko pred schvaľovaním územného plánu prijali v novembri aktualizáciu starého plánu. Zmeny, predovšetkým premeny ornej pôdy na stavebnú, sa týkali mestských častí Staré Mesto, Ružinov, Vrakuňa, Nové Mesto, Vajnory, Karlova Ves, Lamač, Petržalka a Rusovce. Okrem iného plán napríklad umožnil výstavbu na pozemkoch vo Vajnoroch, kde sa plánuje technologický park Cepit.
Podľa ochranárov sa takýto veľký dokument neprerokoval dostatočne. "Nebolo to seriózne - magistrát ignoroval naše aj občianske pripomienky. Formálne nás pozvali na prerokovanie v auguste, počas dovolenkového obdobia. Požiadali sme o iný termín začiatkom septembra, ale to sa už prerokúvanie uzavrelo," povedala ochranárka Ľubica Trubíniová.
Mesto či mestské časti okrem toho spracúvajú územné plány zón alebo ich podklady - urbanistické štúdie. Síce stoja veľa peňazí, ale dávajú možnosť zmeniť využitie menších území, ktoré vo veľkom územnom pláne nie sú do detailov definované. Väčšinou sa takéto zmeny týkajú plánovanej výstavby. Ide totiž o územia, kde je možnosť rozšírenia zástavby - buď sú lukratívne ako centrum mesta, alebo okrajové. Toto sú niektoré dotknuté územia z posledného obdobia:
- zóna Dunajská
- zóna Podhradie
- zóna Podhorský pás
- zóna Ivanská cesta - diaľnica D1 (urbanistická štúdia)
- zóna Kameňolom (urbanistická štúdia)
- zóna Mudroňova (pripravuje sa) (lin)
