Ako sa žije v Bratislave ženám na materskej dovolenke?
"Je veľký rozdiel v tom, ako bola Bratislava mother-friendly pred pár rokmi a ako dnes. V minulosti sme boli odkázané len na Sad Janka Kráľa alebo Medickú záhradu a na klasické sídliskové vychádzky. Posledné roky ale prinášajú so sebou zmeny. Nie je to tým, že by si to dali do nejakého "plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja" samosprávy. Hnacím motorom všetkého sú ženy samy. Za posledných päť rokov vzniklo v Bratislave a okolí 12 materských centier. Stoja a padajú na mamách, ktoré robia svoje aktivity zadarmo, dobrovoľnícky. Robia to pre seba, svoje deti, svoju rodinu a pre komunitu, v ktorej žijú. Budujú okolo seba nové sídliskové detské ihriská, niektoré aj internetové kaviarne, organizujú programy, tábory či víkendovky."
Kam možno ísť s malým dieťaťom?
"Už aj niektorí podnikatelia pochopili, že rodina vie byť dobrým klientom, a preto sa v reštauráciách začínajú objavovať detské stoličky, detské menu, niektorí majitelia vytvoria i detský kútik. Týchto niekoľko "osvietených" by sa dalo zrátať asi na prstoch dvoch rúk, ale myslím, že sú inšpiráciou aj pre ostatných. Spestrením programu pre mamy s malými deťmi býva aj návšteva rôznych herní, napríklad v nákupných centrách. Moje deti rady chodievajú do veľkej krytej herne so skákacím hradom, guličkami a preliezačkami v Multiaventúre na Gessayovej ulici. Ak sa chcem stretnúť s priateľkou, ktorá má tiež deti, je to ideálne miesto. Podobné centrum sa bude vo februári otvárať aj na Palisádach. Čarovným miestom je i Detská záhrada v Sade Janka Kráľa za objektom Leberfinger. Takýchto miest by si Bratislava zaslúžila viac."
Čo považujú ženy-matky za najväčší problém v súvislosti so službami či mobilitou v meste?
"Množstvo bariérových vstupov v zdravotných strediskách a úradoch, málo udržiavaných verejných priestranstiev, kde nemusia naše deti súperiť o životný priestor so psami, kde sa nemusíme báť stúpiť na trávnik, a málo vhodných detských ihrísk."
Aká je podpora materských centier zo strany samosprávy?
"Každá mestská časť sa k materským centrám stavia inak. Problém vidím v tom, že slovenská samospráva vo všeobecnosti stále neprijala za svoje, že občianske združenia a organizácie tretieho sektora môžu a vedia namiesto nej prevziať veľkú časť zodpovednosti za život na sídliskách či v mestečkách. Sú však mestské časti, ktoré vychádzajú aktívnym ľuďom v ústrety, lebo chápu ich potenciál. Často stačí poskytnúť priestor a matky samy zorganizujú mnoho aktivít. Nájdu si finančné zdroje prostredníctvom rôznych nadácií na revitalizáciu ihrísk, vytvárajú priestor pre fungovanie sociálnych poradní či inú pomoc rodinám. Mnohé organizujú kurzy prípravy na pôrod, jazykové kurzy a kurzy práce s PC, hudobné škôlky či prednášky. My sme si v Petržalke zrekonštruovali ihrisko pri materskom centre Bábätko. Sami sme si zohnali financie, oteckovia po práci betónovali stĺpiky, mamy natierali dosky k šmykľavke. Ihrisko je naše preto, lebo sme si ho spravili sami. A takto fungujú všetky materské centrá. Inšpirujeme sa navzájom."
Ktoré zariadenia v Bratislave sú "priateľské k deťom"?
"V máji 2005 na podujatí ku Dňu matiek, ktoré s názvom ,Vstúpte s dieťaťom' zorganizovala Únia materských centier, sme vyhlásili a ocenili prvých 20 zariadení priateľských k deťom. Boli to obchody a reštaurácie spĺňajúce naše kritériá. V máji vyhlásime ďalšie ocenené zariadenia. Medzi návrhy na ďalšiu kategóriu priateľskú k deťom a rodinám patria samosprávy priateľské k rodinám, zdravotnícke zariadenia, MHD a ubytovacie zariadenia. Do akej miery sa nám to podarí rozbehnúť a či nájdeme vhodných kandidátov, nie je ešte úplne jasné. Nebude to už len o rozdávaní ocenení, ale najmä o motivácii urobiť zmeny pre tých ostatných. My totiž chceme meniť veci." (vju)
