Stavebné parcely našli na miestach, kde po stáročia rástli vinohrady.
Architektonicky tento Podhorský pás rieši Miestny úrad bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Podľa hlavného architekta Jaroslava Kocku pôjde o výstavbu 800 rodinných domov a ďalších bytoviek, ktoré ponúknu asi 2500 bytov pre 6740 obyvateľov. Princíp architektúry jednotlivých domov je odvodený od polohy stavebnej lokality. Pri železničnej trati vyrastú aj štvorpodlažné budovy, čím vyššie do svahu, tým sa podlažia budú znižovať, až na bežnú úroveň rodinných domov.
Nepôjde však o súvislú zástavbu. Tam, kde sa vinohrady obrábajú je rešpektovaný zákon o chránenom území viníc. Príkladom môže byť Poľnohospodárske družstvo Vinohrady, ktoré hospodári na prenajatých súkromných viniciach. Podľa Kocku je však veľké množstvo vinohradov spustnutých a zanedbaných. Majitelia ich získali v rámci reštitúcií, k obrábaniu viníc nemajú žiadny vzťah a radšej ich predávajú investorom ako stavebné pozemky. Nájdu sa však aj výnimky, ako petržalský podnikateľ Alexander Rozin. Kúpil vinohrady v atraktívnej lokalite bývalého Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho. Tvrdí, že vinice nerozpredá na stavebné parcely, ale bude pestovať vinič a dorábať víno.
Na výstavbe v Podhorskom páse sa podieľajú domáci i zahraniční investori. Ide väčšinou o solventné firmy, nakoľko výstavba domov prebieha v kopcovitom teréne, kde nie sú vybudované inžinierske siete a ani vozidlami dostupné komunikácie. Vyriešenie týchto investične náročných problémov je priamo viazané na stavebné povolenie. O prípadných čiernych stavbách nemá útvar hlavného architekta Nového Mesta dosiaľ žiadne hlásenia.
Možno reálne predpokladať, že klasický pohľad na bratislavské svahy Malých Karpát s vysadenými vinohradmi sa rozsiahlou výstavbou v priebehu niekoľkých rokov zásadne zmení.
