podpísania bratislavského mieru v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca po bitke pri Slavkove 26. decembra 1805.
V Českej republike sa pri príležitosti slavkovskej bitky troch cisárov odohrali monumentálne slávnosti, ktoré si okrem spomienky na obete a rekonštrukciu bojov za účasti 3500 vojakov v historických uniformách z celého sveta a desiatok tisícov divákov priamo kládli za cieľ ukázať svetu, kde leží miesto najvýznamnejšej vojenskej zrážky 19. storočia, ktorá natrvalo ovplyvnila európske dejiny. Možno povedať, že cieľ sa splnil a turistický rating našich susedov opäť stúpol.
V Bratislave si radnica podobné ciele zrejme nekladie. Inak by nenechala pretiecť pomedzi prsty vynikajúcu príležitosť, ako nadviazať na celosvetový informačný boom, ktorý sa okolo okrúhleho výročia Slavkova rozpútal vo svetových médiách. Pre atraktívnu, a tým aj viditeľnú propagáciu mesta sa totiž neurobilo nič. Žiadalo sa, hoci nie priamo 26. decembra, zorganizovať podujatie, ktoré by upútalo zaslúženú pozornosť médií, verejnosti a návštevníkov Bratislavy. Presne takým sa mohla stať inscenácia politického aktu podpísania mieru v autentických priestoroch Primaciálneho paláca spolu s ďalšími sprievodnými akciami v uliciach mesta. Niečo podobného sa podarilo pred desiatimi rokmi, keď spomienku na tento akt radnica za účasti prezidenta využila na odovzdávanie ocenení osobnostiam z kultúrneho, športového a spoločenského života Bratislavy.
Pomocnú ruku podávala aj Slovenská spoločnosť vojenskej histórie a Stredoeurópska napoleonská spoločnosť, ktoré boli ochotné zabezpečiť účasť vojenských jednotiek v uniformách rakúskej, francúzskej a ruskej armády napoleonského obdobia len za minimálne, skôr symbolické náklady. Radniční páni však neprejavili ani trochu záujmu, nevyvinuli nijaké aktivity a viac či menej oficiálne ohlasy na rôzne iniciatívy naznačovali, že podujatie, v prípade jeho organizácie občianskymi združeniami, nemôže s podporou radnice počítať.
Ťažko povedať, čo je príčinou takéhoto postoja predstaviteľov mesta. Či prehnaný kozmopolitizmus, alebo, naopak, úzkoprsý lokálpatriotizmus, alebo je to len obyčajné ignorantstvo voči všetkému, čo neprinesie okamžitý a osobný prospech. Záujem Bratislavy ním však asi rozhodne nebude.
(Redakcia si vyhradzuje právo príspevky podľa potreby krátiť. Nepodpísané listy neuverejňujeme, meno pisateľa na požiadanie nezverejníme.)
Autor: Miroslav Lupták, Slovenská spoločnosť vojenskej histórie
