Z Bratislavy na sever Chorvátska trvá cesta autom po rakúskych a slovinských diaľniciach okolo desiatich hodín. Obe strany sa zhodujú, že napriek výhodnej polohe nedosahuje objem vzájomného zahraničného obchodu hranicu reálnych možností. V roku 2001 sa tovarová výmena pohybovala na úrovni 70 miliónov dolárov, v roku 2000 to bolo vyše 80 miliónov.
Vlani v novembri ministri hospodárstva SR a Chorvátska Ľubomír Harach a Goranko Fižulič podpísali dohodu o voľnom obchode medzi SR a Chorvátskom, ktorá odstránila colné obmedzenia v oblasti priemyselného tovaru. Vzájomné preferenčné clá boli určené len v oblasti citlivých agrokomodít, od cla však boli oslobodené napríklad sadbové zemiaky, živý hovädzí dobytok, zelenina, semená repky olejnej, bravčový a hydinový tuk, ovocné šťavy a maslo.
Záujemcovia o spoluprácu sa môžu informovať na Chorvátskom veľvyslanectve v Bratislave, na telefónnych číslach 54 43 36 47 a 54 43 36 57.
Pred mesiacom vznikol Chorvátsko-slovenský podnikateľský klub, ktorého cieľom je posilniť hospodársku spoluprácu a tovarovú výmenu medzi oboma krajinami. O ďalšom smerovaní klubu sme sa rozprávali so ZVONIMIROM ERCEGOVACOM (na snímke).
V ktorých oblastiach môžu Chorvátsko a Slovensko spolupracovať?
„Ide o širokú škálu možností v oblasti ťažkého priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva a turizmu. Jednou z najdôležitejších je v Chorvátsku napríklad výroba lodí. Nemáme však k dispozícii potrebné nerastné bohatstvo, na rozdiel od Slovenska. V Chorvátsku je záujem aj o poľnohospodárke výrobky – mlieko, zeleninu. Nelimitujeme však spoluprácu a závisí od záujmu podnikateľov.“
Čo naopak môže ponúknuť Chorvátsko Slovensku?
„Samozrejme, turistiku a všetko, čo s tým súvisí. V tovarovej oblasti môžeme ponúknuť kvalitné víno a ďalšie komodity súvisiace s prímorskou polohou krajiny. Olivy a olivový olej, morské produkty a podobne. Chorvátsku kuchyňu mienime predstaviť v apríli na výstave – pravdepodobne pod názvom Chute Chorvátska.“
Po občianskej vojne v bývalej Juhoslávii prevládali na Slovensku názory, že v Chorvátsku majú už všetko „pod palcom“ solventní investori z Nemecka. Aká je reálna situácia?
„Nemci a Taliani sú u nás určite najväčšími investormi, napokon v súvislosti s Nemeckom to platí aj o Slovensku. Trh však určite nie je vyčerpaný, viem aj o troch hoteloch, ktoré vlastnia slovenské firmy. Klub bude informovať svojich členov o podmienkach podnikania v oboch krajinách, pomáhať pri hľadaní obchodných partnerov a podporovať podnikateľov pri vstupe na trh v partnerskej krajine.“
Prejavili sa už aj konkrétne výsledky spolupráce?
„Evidujeme okolo tridsať žiadostí od podnikateľských subjektov, čo na mesačnú existenciu nie je zlé. Presadzovať sa začína napríklad slovenské pivo Topvar.“
Takže domáce pivá Ožujsko a Karlovačko majú konkurenciu?
„Určite, ale konkurencia zaručuje vyššiu kvalitu výrobkov a nižšie ceny, takže sa jej nebránime. Výsledkom uzatvoreného trhu býva úpadok. Aj preto je naplánovaná medzinárodná výstava v Záhrebe, kde by sa malo prezentovať 20 slovenských vystavovateľov.“ MIRO GRMAN
FOTO - ARCHíV
