Tento významný stredoveký fortifikačný systém vystavali najmä preto, aby chránil bohaté vrstvy obyvateľstva. Bratislava bola totiž v stredoveku aj v spojitosti s blízkou Viedňou jedným z najrušnejších obchodných centier v Európe. Takmer všetky cenné numizmatické nálezy sa našli vnútri bývalého obranného opevnenia. Výnimku tvoria mince nájdené na Galandovej ulici. V tejto časti sa pôvodne nachádzali vinohrady, historici teda usudzujú, že mince tu zanechal niekto, kto sa mohol ocitnúť v krízovej situácii a z mesta utekal.
K najcennejším nálezom patria dve byzantské mince z 12. storočia či rozsiahly nález 300 originálnych rakúskych pfenigov a ich napodobenín z 13. a 14. storočia.
Na odbornom seminári o problematike mestského opevnenia Bratislavy, ktorý sa konal na Fakulte architektúry STU, odborníci konštatovali, že komplexný pohľad na numizmatické nálezy pomáha výrazne dotvárať historické poznatky o vývoji Bratislavy. O prepojení významu mestského opevnenia a numizmatických nálezov hovorí aj fakt, že v budovaní opevnenia podporoval mešťanov aj Žigmund Luxemburský. Prepožičal mestu dokonca mincovné právo, takže v 15. storočí tu mohli zriadiť mincovňu. Sídlila na nádvorí Starej radnice a popri kremnickej mincovni, založenej o storočie skôr, patrila k najvýznamnejším. Výnos z mincovne išiel vo veľkej miere aj na dobudovanie mestského opevnenia. Dnes z neho ostalo už iba torzo. (eta)
