|
Tradičný dolnozemský "kračúnsky stromík" je ozdobený hlavne kockovým cukrom v papierikoch, chumáčikmi vaty a papierovými reťazami. |
Bulharsku a Srbsku a Čiernej Hore na Nový rok a sviatok Troch kráľov.
"Kračún sú u evanjelikov Vianoce. A slovo stromík je nárečové, používa sa na Dolnej zemi," vysvetlila Jarmila Gerbocová, kurátorka krajanských zbierok Historického múzea SNM. Podľa nej oberanie vianočného stromčeka sa na Dolnej zemi začína najneskôr na sviatok Troch kráľov, niekde dokonca aj ihneď po Vianociach. Odzdobovanie bolo spojené s vinšovaním detí, ktoré po každom vinši obrali zo stromčeka jednu ozdobu.
"Tradičnými ozdobami na Dolnej zemi boli napríklad kockový cukor zabalený v staniolovom alebo obyčajnom bielom papieriku, chumáčiky vaty, ktoré pripomínali sneh, a papierové reťaze. No stromček sa ozdoboval aj pečivom v tvare hviezdičiek a anjelikov," povedala Gerbocová.
"Jabĺčka, orechy, jednoducho všetko, čo bolo doma," rozpamätúvali sa na Vianoce v rumunskom Nadlaku Zuzka Antalová a Hanka Tóthová. Rodiny, ktoré nemali stromček, ozdobovali napríklad aj rozmarínové halúzky.
Tradičným rituálom vo sviatok Troch kráľov bolo na Dolnej zemi svätenie vody. "Farár vysvätil vodu, do ktorej sa nasypala soľ, veriaci si po ňu chodili do kostola. Čím viac si jej doniesli, tým lepšie," tvrdí Gerbocová. Vodou sa potom po celý rok svätili príbytky, kropili ňou bábätká, ale i mŕtvych. Iný zvyk, ktorý sa zachoval aj tu, je svätenie domov a písanie iniciál troch kráľov kriedou na zárubne.
Tradíciou, ktorá sa však už vytratila, bolo robenie rezancov. Čím dlhšie ich gazdiná spravila, tým dlhšie konope malo v nasledujúcom roku narásť. "Rituály spojené s Vianocami, ich prípravou a priebehom, si generácie uchovali vďaka svojim starým rodičom - mamovkám a apovkom," tvrdí Gerbocová. "Kračún" je dodnes najväčším sviatkom a najtrvalejším pokračovateľom ľudovej tradície Slovákov na Dolnej zemi. (dot)
FOTO SME - PAVOL MAJER
