Fajnorovo nábrežie s nákladným prístavom. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Strojnícka škola
Fadruszovo (Fajnorovo) nábrežie ešte nie je vybudované, toho času je jeho najvýznamnejšou budovou Štátna priemyselná škola strojnícka, postavená podľa projektu J. Kolbenheyera v roku 1904.
V roku 1903 vznikla dohoda, že chod školy bude financovať štát a mesto naň prispeje ročne sumou 10 000 korún. Okrem toho odhlasovalo mesto 400 000 korún na výstavbu a zariadenie školy. Jej cieľom je teoreticky aj prakticky vyškoliť zručných strojníckych pomocníkov, aby sa naše továrne a dielne časom zaobišli bez zahraničných dielovedúcich, strojníkov, kotlárov, modelárov.
Sochár Ján Fadrusz
Na základe jednomyseľného a nadšeného rozhodnutia mestskej rady 7. júla 1904 bolo nábrežie pomenované na počesť slávneho sochára Jána Fadrusza.
Narodil sa 2. septembra 1858 v Prešporku v Pálffyho dvore na Zámockej ulici 90.
V učňovskej škole bol ako učiteľ kreslenia zamestnaný maliar izieb Karol Engel, ktorý si čoskoro všimol Fadruszove kresby. Na jeho odporúčanie sa mladý Fadrusz dostal do školy umeleckého rezbárstva v Zay Uhrovci, kde strávil štyri roky.
Od roku 1881 býval u otca v Prešporku a na objednávku vytvoril viaceré busty, sarkofágy aj jedno väčšie mramorové súsošie. V roku 1883 vzbudil jeho reliéf Ahasver pozornosť Jána Batku, známeho milovníka umenia s vycibreným vkusom. Povzbudil Fadrusza, aby sa s týmto dielom zúčastnil na výstave, ktorú v roku 1883 usporiadali na prospech Hummelovho pomníka. Týmto si Ján Fadrusz v Prešporku rýchlo získal priaznivcov, ako aj pozornosť objednávateľov.
V Tilgnerovom ateliéri
Slávny viedenský sochár a profesor Viktor Tilgner v roku 1885 mimoriadne priaznivo posúdil Fadruszovu pieskovcovú plastiku - hroznový list. Na základe tohto diela odporučil Fadrusza na štipendium Prvej prešporskej sporiteľne. Tak sa Fadrusz dostal do Tilgnerovho sochárskeho ateliéru vo Viedni a ostal tam do roku 1888.
Na akadémii vytvoril dielo Kristus na kríži, ktoré vystavili v Prešporku a obdivovali ho stovky návštevníkov. Toho času sa nachádza v Blumentálskom kostole. Za toto dielo dostal autor v Budapešti Munkácsyho cenu vo výške tisíc zlatých.
Jazdecká socha Márie Terézie
Fadrusz sa presťahoval do Budapešti a vytvoril mnohé diela, ktoré zdobia nové budovy parlamentu a ministerstva spravodlivosti aj nový kráľovský palác. Tu vznikli sochy grófa Ľudovíta Tiszu a Mikuláša Wesselényiho, skvelé ideou aj stvárnením, lebo je v nich šťastná jednota monumentálneho obsahu a žánrovej formy.
Tu vznikli aj jeho dve najväčšie monumentálne diela, ktoré v dejinách umenia azda najväčšmi prispeli k nesmrteľnosti jeho mena: jazdecká socha Márie Terézie z kararského mramoru, odhalená na prešporskom Korunovačnom námestí 16. mája 1897, a bronzová jazdecká socha Mateja Korvína v Kolozsvári.
Fadruszovmu umeniu sa dostalo početných uznaní. Panovník ho najprv vyznamenal rytierskym krížom Františka Jozefa, neskôr radom železnej koruny III. triedy. Kolozsvárska univerzita Františka Jozefa mu udelila čestný doktorát.
Zomrel predčasne a nečakane uprostred veľkých plánov 26. októbra 1903 v Budapešti. Na večný odpočinok ho uložili v budapeštianskom Kerepesskom cintoríne.
(Krátené. Nabudúce Vajanského nábrežie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
