|
FOTO |
a na zamrznutých rybníkoch Železnej studienky sa nekorčuľovali len deti, ale aj celé rodiny. Na brehu vyhrávala vojenská kapela, uzimené deti a dámy v dlhých sukniach dostali čaj s malinovou šťavou, dôstojní páni v kabátoch športových strihov či v šik uniformách na rozprúdenie telesných tekutín popíjali čaj s rumom.
Predvianočný zhon a sviatky boli pre gazdinky rovnako stresujúce, ako aj dnes. Po mikulášskych veseliciach a čertovinách, vypekaní sladkých dobrôt, po pôste, rozbalení vianočných darčekov a sviatočných obedoch prišlo akési uvoľnenie. Sviečky na stromčeku zapálili záclony len na Kapitulskej ulici a kaprie kosti v Mestskej nemocnici všetkým povyberali a nik sa nezadusil.
Prišiel čas nachystať sa na Silvestra, na príchod Nového roka a na blížiace sa fašiangy. Bratislavskí mäsiari absolvovali niekoľko zakáľačiek za deň, chodili z domácnosti do domácnosti, prasa zabili, očistili a roztranžírovali. Vychutiť hurky, jelítka, klobásky, tlačenku, nazývanú švajnkäs, či žobrácku kašu, to už bola úloha pre domáceho pána a jeho naturel.
Členovia bratislavskej šlarafie sa pravidelne stretávali už od 11. novembra (vždy o 11. hodine a 11. minúte) a mali "neľahkú úlohu" - pripraviť budúce fašiangy. Tak sa každý týždeň oficiálne uvoľnili od svojich ostražitých polovičiek a popri riešení "dôležitých problémov" im zvýšil čas i na három deci.
Po polovici 19. storočia Bratislava pulzovala búrlivým technickým i kultúrnym životom. Žltavé svetlo plynových lámp začala nahrádzať elektrina a v roku 1896 pred Mestským divadlom prvý raz zasvietil stromček s elektrickým osvetlením. Lenže stromček museli vypínať, pretože bratislavskí štricáci na ňom prakmi rozstrieľali až 177 žiaroviek. Svetlo preto zapli až na Vianoce, na Štefana a na Nový rok.
Silvester sa oslavoval vo vinárňach, reštauráciách, kaviarňach, v Redute, v telocvičniach i v domácnostiach. V tento deň platilo len jedno pravidlo - nejesť žiadne vtáctvo, lebo v budúcom roku šťastie uletí. Na polnoc sa pripíjalo vynikajúcim Palugyayovým alebo Hubertovým sektom, ale tradičným nápojom mrazivých zimných dní a večerov starej Bratislavy bol wärmlich - niečo medzi stredoslovenským hriatym a punčom: tri diely bieleho vína, dva diely červeného vína a jeden rumu či vínovice sa nechajú krátko zovrieť s pomarančovou kôrou, klinčekmi, kúskom škorice, hviezdičkou badyánu a kryštálovým cukrom. Wärmlich sa naleje do pohárikov, pridá sa sladká smotana a pije sa horúci.
Jedna zo starých bratislavských povestí hovorí o tom, že na silvestrovskú polnoc sa rytier Roland otočí okolo svojej osi. Vidieť to vraj môže len človek čestný a poriadny. Nikoho, kto by videl vrtieť sa Rolanda, som doteraz nestretol, možno len preto, že vypil málo wärmlichu. VLADIMÍR TOMČÍK ,
združenie Devínska brána
