Peter Krištúfek a Dado Nagy: Rota pomalého nasadenia

Ústrednými postavami sú traja amatérski detektívi - Tučný, ktorý zožerie všetko, čo vidí, často aj zaistené dôkazy. Slepý - rafinovaný a podozrievavý, mozog trojice a Zdochliak - hypochonder, ktorý väčšinu času trávi preventívne s napichnutou infúziou na invalidnom vozíku. S maniakálnou vášňou organizuje vlastné pohreby. Vďaka týmto hendikepom sa na napínavých dobrodružstvách svojich kolegov takmer nezúčastňuje.

Trojdielne filmové spracovanie Roty pomalého nasadenia od režiséra Ronyho Escherwooda sa medzičasom stalo na celom svete (najmä v Japonsku) kultovou záležitosťou. Vo vydavateľstve Bloomberg Press v tomto roku vyšli kompletné scenáre RPN a isté slovenské vydavateľstvo pripravuje knihu spomienok a vystrihnutých scén, z ktorej vám ponúkame nasledujúci úryvok. Je zložený z niekoľkých nepoužitých scén z troch rôznych filmov RPN.

Obaja autori sú finančne "za vodou", naďalej však žijú väčšinu roka v Bratislave a tvária sa nenápadne.

Tučný a Slepý sedia v taxíku. Slepý šoféruje, Tučný mu ukazuje cestu a preraďuje rýchlosti. Taxikár leží poviazaný na zadnom sedadle.

Tučný: Tá ručná brzda je dosť mastná.

Slepý: Aj volant je nejaký lepkavý.

Tučný: A to sme ešte neprešli ani dva metre.

Slepý: Tak mi konečne zaraď rýchlosť. O päť minút nás na streche čaká vrtulník.

Tučný: Aj tak mám pocit, že Krivoľaký Johnie to už má zrátané.

Slepý: Nemal pchať nos do cudzích kšeftov. Papierové vreckovky nikdy neboli jeho biznis.

Tučný: Celý život tak dobre fungoval v jadrovom odpade a zrazu toto.

Slepý: Začalo pršať.

Tučný: To si len ťukol do požiarneho hydrantu.

Slepý: Neznášam bordel na ceste.

Tučný: Teraz zatoč doľava, predbehni konečne tú cisternu.

Taxikár: Dúfam, že mi neplánujete vystreliť z hlavy mozog. Ako v Pulp fiction.

Tučný: Akurát. Máme s ním celkom iné plány. (oblizne sa)

Taxikár: Nechcem vám do toho veľmi brblať, ale teraz nezahnete rýchlo doprava, budú vás o chvíľu zoškrabávať z toho kamióna, čo ide oproti.

Slepý: Ak nezavrieš hubu, odvezieme ťa o chvíľu k tvojej manželke. Neznášam, keď mi niekto kibicuje do šoférovania.

Tučný: To bolo o chlp.

Slepý: Krásne sa prevrátil.

Tučný: Zapni si stierače.

Slepý: Nie je to už teraz zbytočné? Tej cisterny sme sa už predsa striasli.

Tučný: To hej, ale na prednom skle sa zachytil nejaký predavač zeleniny. Neznášam tieto úlisné vegetariánske ksichty.

Slepý: Ešte je tam?

Tučný: Nie. Práve vystúpil. Aj s kapotou.

Slepý: Prečo je tu zrazu taký prievan?

Tučný: A predným sklom.

Taxikár: Nechcem vám do toho brblať, ale tiež by som si potreboval na chvíľu odskočiť.

Slepý: Bol si ráno. Nepreháňaj to.

Tučný: Pred nami je policajná hliadka. Mali by sme zastaviť.

Slepý: Tak dobre. Schválne, či sa trafím.

Tučný: Neboj. Budem ti hovoriť - zima, zima, teplo, teplo.

Slepý: Tak ako to vyzerá?

Tučný: Zima.

Slepý: Pomalšie?

Tučný: Nie, rýchlejšie. A viac doprava.

Slepý: Teplejšie?

Tučný: Skoro dobre. Ešte trocha doľava a dole po tých schodoch.

Slepý: Mám sa držať zábradlia?

Tučný: Už tam žiadne nie je.

Slepý: Tak čo? Prihorieva?

Tučný: Ešte prejdeme okolo obchodu so starožitnosťami a sme tam.

Slepý: Už mi len povedz, kedy mám zastaviť.

Tučný: Teraz.

Slepý: Teraz?

Tučný: Teraz. Prešiel si mu po nohách.

Policajt: Tak pán vodič, ste si vedomý, aký dopravný priestupok ste spáchali?

Slepý: Ja?

Policajt: Nie. Ale váš spolujazdec nie je pripútaný.

Slepý: Ten vzadu?

Policajt: (diskrétne sa nakloní do vozidla) Nie. Ten je v poriadku. Myslím toho na prednom sedadle.

Slepý: Myslíte z filozofického hľadiska?

Policajt: So Schoppenhauerom to na mňa neskúšajte.

Tučný: Poriadne drsný, čo?

Taxikár: Pomóóóc.

Policajt: Ja som len žartoval.

Tučný: Prepáčte, ale máme trocha naponáhlo.

Policajt: Ešte minútku, viete, človek je na svete taký osamelý.

Slepý: Tak k nám niekedy v nedeľu poobede zájdite na čaj s koláčikmi. Manželka má rada spoločnosť.

Policajt: Ja viem, to vravíte len tak. Chcete sa ma zbaviť. Hnusím sa vám, však?

Tučný: Ani nie, ale fakt už trocha meškáme na jedno stretnutie.

Policajt: Všetci sa kamsi ponáhľajú.

Taxikár: Pomóóc.

Policajt: Čo mu je?

Slepý: Asi niečo ťažké zjedol.

Policajt: Tak čo sa dá robiť. Choďte.

Tučný: (podáva mu vizitku) Tak niekedy brnknite, alebo čo...

Policajt: Máte pravdu. Aj tak ma už trocha bolí pravá noha. To vaše auto je dosť ťažké.

(auto mizne v diaľke)

Tučný a Slepý sledujú správy na erotickom kanáli. Obaja spia.

Tučný: Láska, to je moje. Každý deň jej venujem aspoň 30 minút.

Slepý: Tak na toto fakt neviem, čo by som ti povedal.

Tučný: Nehovor nič.

Tučný a Slepý už dve hodiny sledujú správy na erotickom kanáli. Obaja mlčia.

Tučný: Už si sa niekedy bozkával so ženou?

Slepý: Áno raz. A rád na to spomínam.

Tučný: A s mužom?

Slepý: Iba raz so psom. A nerád na to spomínam.

Tučný: Láska je veľká vec.

Slepý: To hej. Ide o niečo?

Tučný: No hej. Dlho som ti už chcel niečo povedať.

Slepý: Preboha, nehovor nič!

Tučný: Dobre, ale aj tak by som sa ťa chcel na niečo spýtať.

Slepý: Toto fakt nie je dobrý nápad. Ja už spím.

Tučný: Ako si predstavuješ romantiku?

Slepý: Neviem. Sedíte pri telke, deti spia... chytíš ju za ruku a spýtaš sa - Tak ako?

Tučný: To nie je zlé. A funguje to?

Slepý: Funguje. Ibaže moja matka má trocha studené ruky.

Tučný: Asi ako ja?

Slepý: To neznie veľmi romanticky.

Tučný: Dávno som sa ťa na to už chcel spýtať - nezdám sa ti príliš tučný?

Slepý: Neviem. Je tu tma.

Tučný: Veď práve.

Slepý: Ja už spím.

Tučný: A čo nos? Nemám ho príliš veľký?

Slepý: Vieš, ja na tieto veci fakt nie som.

Tučný: Začal som si holiť nohy. Vraj je to viac sexi.

Slepý: Ja už budem musieť ísť domov.

Tučný: Počkaj, raz v živote sa konečne zamilujem a teba to vôbec nezaujíma!

Slepý: Pozri, keby medzi nami k niečomu došlo, mama by sa fakt veľmi hnevala.

Tučný: Čo to má s tebou spoločné? Zamiloval som sa do tej blondíny zo second handu.

Slepý: Do akej blondíny?

Tučný: Spomínaš si, ako sme vyšetrovali prípad toho trojrukého šéfkuchára?

Slepý: Preboha. Ja už spím. Vypni ten televízor.

Tučný a Slepý sedia v diétnej reštaurácii. Tučný fajčí fajku. Slepý cigaretu.

Slepý: Tu by sme asi nemali fajčiť.

Tučný: Asi nie.

Slepý: Máš pravdu...

Tučný: Tak nefajčime.

Slepý: Dobre.

Tučný: Tá cigareta strašne smrdí...

Slepý: Keď myslíš...

Prejde pol hodina. Tučný stále fajčí tú istú fajku a Slepý tú istú cigaretu.

Tučný: Humus čo?

Slepý: Máš pravdu. Humus.

Tučný: Tuším tu zdochol pes.

Slepý: Ja by som to skôr typoval na toho dôchodcu nad kalerábovým prívarkom.

Tučný: Už tu sedí druhý rok...

Slepý: Asi mu nechutí.

Tučný: A čo tu vlastne robíme?

Slepý: Čakáme, či sa niečo nestane.

Tučný: A čo by sa malo stať?

Slepý: V diétnych reštauráciách sa vždy niečo zomelie.

Tučný: Tak choď zobrať ešte dve mrkvové šťavy. Sú dobré na oči.

Slepý: Mrkvu som nikdy nemal rád.

Tučný: No vidíš!

Dôchodca nad kalerábovým prívarkom sa stále nehýbe.

Slepý: Povedal si niečo?

Tučný: Nie a ty?

Slepý: Veď si práve niečo povedal.

Tučný: To sa ti len zdalo.

Slepý: Myslíš, že vonku prší?

Tučný: Podľa uhla, ktorý zviera slina visiaca z úst toho starého s jeho vidličkou, by som odhadoval, že áno. Ale navečer sa vyjasní.

Slepý: Treba mi ísť na záchod.

Tučný: Bol si ráno, nepreháňaj to.

Slepý: Tak dobre.

Dôchodcovi nad kalerábovým prívarkom konečne od úst odpadla hustá slina. S pôžitkom sa prilepila na linoleum.

Tučný: Čo sa tak usmievaš?

Slepý: Nejako sa už tretí deň neviem dostať do depresie.

Tučný: Skúsil si nové depresíva?

Slepý: Lekár mi predpísal už trojnásobnú dávku.

Tučný: A nič?

Slepý: Nič. Život sa mi stále zdá príliš krásny... všetko do seba zapadá...

Tučný: Čo napríklad?

Slepý: Napríklad láska... Láska je úžasná...

Nasledujúca časť textu sa záhadne stratila. Kým ju nájdeme, pozrime sa na podrobný zoznam vecí, ktoré má Tučný v ľavom vrecku:

- zrkadielko na zisťovanie stupňa mŕtvosti obete,

- korkovú zátku na väčšie bodné rany,

- nedojedený sardinkový sendvič s plátkami syra, šalátu, majonézy, salámy a troma plátkami kečupu - to všetko so strednou kolou a plastikovým príborom iba za 18.90 (bez DPH),

- sadu piluliek na rýchle zvýšenie hmotnosti,

- skladací požiarny rebrík,

- plávaciu vestu,

- miniatúrny model Eifelovej veže,

- a zubnú kefku ako spomienku na lepšie časy,

Chýbajúca časť dialógu sa stále nenašla a tak vám na rozptýlenie ponúkame pikantný záznam súloženia dvoch mačiek.

1. mačka: Mňááááuuu...

2. mačka: Mňááááu, Mňáááu...!

1. mačka: Mňaáááu?

2. mačka: Mňaááu!

1. mačka: Mňau. Mňau. Mňau.

2. mačka: Mňau. Mňau.

1. mačka: Mňau, Mňau? (sklamane) Mňau!

2. mačka: Mňááááu... pchchchchchchchc. chchchchcch...

1. mačka: Úúúúúúúúúúúúú...

2. mačka: ááááúúúúúú... úúúúúú...

1. mačka: Ááááááááááá...

Je nám ľúto, že musíme toto vzrušujúce vyznanie práve v najlepšom prerušiť, ale chýbajúcu časť dialógu sa nám napriek nesmiernemu úsiliu nepodarilo nájsť, takže by ste na ňu čakali nadarmo.

Cyklus Poviedka na piatok pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

Autor ilustrácie Erik Šille sa narodil sa 5. októbra 1978 v Rožňave. Maturoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici a v súčasnosti je v piatom ročníku Vysokej školy výtvarných umení (ateliér doc. I. Csudaia). Vystupuje aj pod streetartovým menom OTEX A OWAD. Vystavoval v Bratislave, Žiline, Košiciach, Trnave, Banskej Bystrici, Budapešti, Viedni a na internete www.eriksille.com.