Najúspešnejším trénerom je Ján Starší

Z histórie športu

Meno doc. PhDr. Jána Staršieho síce stále neschádza z mysle starších ani mladších, no hodno si ho pripomenúť. Slávny hokejista, funkcionár i pedagóg má už po sedemdesiatke, ale stále je populárny. Narodil sa 17. 10. 1933 v dedinke Sokolče na Liptove, ktorú už dávnejšie zaliali vody Liptovskej Mary. Pochádza z nej aj náš prvý hrdina v NHL Stano Mikita. Na tamojších rybníkoch a Váhu sa rodilo majstrovstvo J. Staršieho, už v rokoch 1945 - 52 hráča Liptovského Mikuláša. Odtiaľ prišiel na štúdiá do Bratislavy a Slovan sa stal jeho klubom na dvanásť rokov (1952 - 66). Dodnes je hlavné mesto jeho bydliskom. Dva roky pôsobil aj v Sparte Praha, kde hral napr. s V. Zábrodským. Bol teda 14 rokov v lige, nastúpil vo viac než 300 zápasoch a nastrieľal 267 gólov. Roku 1960 sa stal v Slovane najlepším strelcom ligy s 26 gólmi. Bývalú republiku reprezentoval 73-krát a dal 29 gólov, čím sa zaradil medzi Slovákmi na 9. miesto v streleckej tabuľke.

Hneď sa stal trénerom

Hokejové pravé krídlo hralo na ZOH 1960 v Squaw Valley a mužstvo skončilo štvrté. Okrem toho bol ešte štyrikrát na MS, 1958 - štvrtý, 1959 získal doma bronz, 1961 vo Švajčiarsku striebro a titul majstra Európy a 1963 vo Švédsku opäť bronz. Neodišiel hrať do zahraničia, ale začal spájať hráčske skúsenosti s teoretickými znalosťami absolventa FTVŠ v Prahe. Hneď sa stal trénerom Bayernu Mníchov (1966 - 68), potom do roku 1974 Slovana Bratislava, kde bol štyrikrát korunným princom čs. ligy. Pokračoval v SC Riesersee (1979 - 82) a stal sa majstrom NSR. Skúšal to aj v Rosenheime (1988 - 93), kde bol raz majstrom a dvakrát druhý.

V Slovane hrával Starší najčastejšie v útoku s Golonkom a Černickým, v reprezentácii tiež s Golonkom, Vanekom alebo s Vlachom. Bol vždy veľmi dobre pripravený fyzicky, kvalitne korčuľoval i strieľal. Všestrannosť získal vo futbale, basketbale i volejbale. Na FTVŠ v Bratislave si stále udržiaval miesto pedagóga a okrem doktora filozofie sa stal aj docentom. Získal veľa ocenení. Po vzniku samostatného Slovenska stále pomáhal dvíhať úroveň nášho hokeja v rôznych funkciách, keď bol aj predsedom trénerskej rady. Je najúspešnejším slovenským hokejovým trénerom.

Zlaté roky

Najväčším úspechom J. Staršieho je, že vo dvojici s Karlom Gutom pripravil najkrajšie chvíle, ba celé obdobia čs. hokeja i so slovenskými hráčmi (1973 - 79). Naše mužstvo vtedy v priebehu šiestich rokov neskončilo horšie než na druhom mieste a dvakrát, 1976 v Katoviciach a 1977 vo Viedni sa stalo majstrom sveta i Európy. V tých rokoch zo slovenských hráčov reprezentovali: M. Kužela, V. Nedomanský, traja bratia Šťastní, V. Dzurilla, J. Bukovinský (všetko z Bratislavy), P. Svitana i V. Lukáč. Okrem toho bolo mužstvo druhé na 1. ročníku Kanadského pohára, kde reprezentovali V. Dzurilla, M. i P. Šťastní a Slovan sa stal ako prvý slovenský klub majstrom ČSSR pod vedením L. Horského. Roku 1976 na ZOH v Innsbucku hralo naše strieborné mužstvo tak dobre, že ho iba päť minút delilo od olympijského zlata. J. Starší sa vrátil k reprezentácii ešte v rokoch 1985 - 88 s F. Pospíšilom a aj v tomto období získal s mužstvom vo Viedni (1987) bronzové medaily.

V roku 1999 sa dostal po Dzurillovi a Golonkovi do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF. Rovnako ocenili jeho zásluhy aj doma a v roku 2002 ho medzi prvými uviedli aj do Siene slávy Slovenského hokeja.

IGOR MRÁZ